Prečo je kakao pokrm bohov a čaj sa pije o piatej?

 

Vzniku čaju pomohla šťastná náhoda

Stará čínska legenda rozpráva príbeh božského liečiteľa menom Šen-nung. Číňanov naučil obrábať pôdu, zoznámil sa s liečivou mocou mnohých byliniek. Práve jemu vďačíme za čínsku medicínu. Vplyv rôznych rastlín na ľudský organizmus mohol dobre pozorovať, pretože mal vraj priesvitné telo. Všimol si, že ak sa pije voda prevarená, predíde sa mnohým ochoreniam. Podľa legendy čaj objavil „náhodou“ roku 2737 p.n.l. Raz si prevaroval vodu a do kotlíka mu napadali lístky z kríka, ktorý rástol obďaleč. Najprv ich chcel z vody vytiahnuť, ale zaujala ho zvláštna vôňa. Keď nápoj okúsil, nadchol sa pre jemnú trpkú chuť odvaru. Pocítil okamžité osvieženie. A vzápätí pochopil, že tento lahodný nápoj má aj silné prečisťujúce účinky. Iný príbeh hovorí o tom, že sa pri svojich pokusoch smrteľne otrávil. Ako ležal nevládny na zemi a pred sebou mal pohár teplej vody, zrazu do nej spadol malý lístok. Šen-nung zobral vodu s lístkom a napil sa. Ako zázrakom sa mu uľavilo. Bol to čaj, čo mu zachránilo život.

 

Čaj z očných viečok?

Veru, nielen jedna legenda sa viaže k nápoju, ktorý má za sebou niekoľko tisícročnú históriu. Hoci v tej čínskej išlo o život v porovnaí s indickou je len slabým odvarom. Indická legenda totiž hovorí o budhistickom mníchovi Bodhidharmovi, ktorý sa utiahol do jaskynného chrámu, aby meditoval. Dal si sľub, že už nikdy nebude spať a do konca života bude len meditovať. Bohužiaľ, toto svoje predsavzatie nedokázal splniť a po dlhých meditáciách ho napokon predsa premohla únava a unavený mních zaspal. Keď sa zobudil, tak strašne sa na seba nahneval, že si v zlosti, aby už nikdy nezavrel oči, odrezal obe očné viečka. Po nejakom čase, na mieste, kde Bodhidharmove viečka dopadli, vyrástli dva kríčky. Z lístkov týchto kríčkov sa dal pripraviť osviežujúci nápoj, zaháňajúci únavu a spánok – teda čaj.

 

Kult pitia čaju

Za dynastie Sung sa čaj stal súčasťou životného štýlu vzdelancov. Nevyhnutným doplnkom pracovne vzdelanca, bola prenosná gamatka a veci potrebné na prípravu čaju. Literáti potom priviedli kult pitia čaju na samý prah dokonalosti. Čaj sa dokonca šľahal. Najprv sa sušené lístky rozdrvili v kamennom mlynčeku na prášok, potom sa zaliali horúcou vodou a v širokých keramických miskách sa čaj rozšľahal do svetlozelenej peny. Bezchybnej  príprave čaju bol prikladaný taký význam, že básnik Li Čchi znehodnotenie ušľachtilého čaju zlou prípravou považuje za jedno z troch ziel, ktoré zmietali vtedajším svetom. Čaj dostávali cisári darom a začal sa ponúkať v krčmách, obchodoch s vínom a jedálňach. Existujú dokonca vierohodné doklady o tom, že sa v podobe lisovaných tehličiek a doštičiek používal vo výmennom obchode s Turkami v roku 476. Kupci s čajom bohatli a hrnčiari, striebrotepci a zlatníci začali vyrábať nákladné, elegantné nádoby a náčinie, pričom sa stali akýmisi atribútmi zámožnosti a postavenia svojich vlastníkov. V období dynastie Tchang (618 - 906 po Kristovi) sa často hovorí ako zlatej ére čaju.

 

Čaj o piatej

Dnes už k Britom čaj patrí akosi automaticky a aj rituál pitia čaju o piatej je starou anglickou tradíciou. Možno to niekoho prekvapí, ale korene má niekde inde. Tento spoločenský zvyk do Anglicka priniesla Portugalka Katarína z Braganzy, manželka anglického kráľa Karola II., ktorá dvorné dámy učila vychutnať si čaj s noblesou. Čaj sa postupne dostával do sŕdc Britov a stával sa neodmysliteľnou súčasťou dňa. Pil sa v ktorúkoľvek hodinu, ale vyššie vrstvy preferovali ,,čaj o piatej“ ako elegantné podávanie čaju s pohostením, sladkým pečivom či toastom. Hoci sa vraví, že rituál vznikol len ako vyplnenie dlhého času medzi obedom a večerou, nie je to úplne tak, pretože išlo aj o upevňovanie spoločenských a diplomatických kontaktov. Zvyk si osvojili aj široké vrstvy a pracujúcim často nahrádzal aj večeru.

 

Bostonské pitie čaju

Udalosť z roku 1773 patrila k tým, ktoré nepriamo spustili vojnu za nezávislosť kolónií v Amerike. Zákony, ktoré britská vláda vydávala, obmedzovali, znevýhodňovali a diskriminovali obyvateľstvo svojich kolónií. Každé nové obmedzenie zo strany Veľkej Británie vyvolávalo väčšiu vlnu odporu zo strany svojich kolónií  a do čela sa v Bostone prepracoval neskorší iniciátor Bostonského pitia čaju Samuel Adams. Zákon s názvom Tea Act v podstate zavádzal zdanenie dovážaného čaju v takej miere, že tento čaj bol dokonca lacnejší než čaj, ktorý bolo možné získať iba na čiernom trhu. Navyše dovoľoval, aby Východoindická spoločnosť poskytovala dovážaný čaj maloobchodníkom a vybraným veľkoobchodníkom priamo, čím obchádzala amerických dodávateľov tejto komodity. Znamenalo to nielen hrubý zásah do vnútorného koloniálneho trhu, ale taktiež aj osobnú urážku veľkoobchodníkov, ktorí de facto boli odstavení z tejto „hry“. V noci 16. decembra 1773, vnikli Synovia slobody vedení Samuelom Adamsom na obchodné lode Východoindickej spoločnosti a čaj, ktorý tieto lode privážali do bostonského prístavu vysypali do mora. Radikáli tento protestný akt vykonali v prezlečení za Mohawkov. Bostonské pitie čaju sa tak stalo otvoreným aktom odporu voči zákonom a politike Veľkej Británie.

 

Pre vyberanú spoločnosť

Ako pri všetkom možnom na svete, aj pri čaji platí, že medzi množstvom druhov nájdeme aj „creme de la creme“. Zo závratných súm, ktorými sú niektoré čaje ohodnotené, sa vám určite zatočí hlava. Nie je náhoda, že niektoré sú určené iba pre pár vyvolených. Napríklad Jubilee tea (150 €/ 100g) pochádza zo Srí Lanky z čajovníka, ktorý  zasadil v roku 1954 princ Filip. Yellow gold tea (200€/ 100g), pôvodom zo Singapuru, sa zberá zlatými nožničkami, pokrytými vločkami 24 karátového zlata. Bug shit tea (7500€/ 100g) je tvorený výkalmi hmyzu a vzniká podobne ako cibetková káva. Čaj pandí (5000€/ 100g) z provincie S’-čchuan je z čajovníka hnojeného pandím trusom. Lung keng (16 000€/ 100g) pôvodom z Číny, má silnú prenikavú arómu, je pestovaný v kláštore a určený iba pre Čínsku vládu. Da Hong Pao (75 000€ / 100g) je veľmi silný, až 60 nálevový čaj, ktorý pochádza z horskej oblasti Wu Yi v Číne, je tvorený štyrmi rastlinami a rovnako určený len pre bohatých a čínsku vládu. Nakoniec čaj, za ktorý by ste zaplatili až státisíce eur sa volá Pu erh. Je starší ako 50 rokov, a zreje pod vrstvou plesní. Vraj je tento čaj výborný na chudnutie, ale to by asi bola veľmi drahá diéta, čo poviete?

 

Čokoládové hory

Ženské prsia, kopčeky zmrzliny alebo krtince. Pri pohľade na unikátne Čokoládové hory vám bude napadať množstvo podobných prirovnaní. Úžasne pravidelné kopce sú rozosiate po filipínskom ostrove Bohol. Jeden z novodobých divov sveta ukrýva tisíce skamenelín a možno i obrovské slzy obrov. Na území približne 50 kilometrov štvorcových sa nachádza viac ako 1200 kopčekov, z ktorých niektoré sú vysoké až 120 m. Ich presný počet nie je stanovený. Tieto čísla by neboli ničím zaujímavým, ale stačí sa pozrieť na fotografiu a hneď vám bude jasné, prečo sa táto oblasť nazýva Čokoládové hory. Oblasť sa nachádza v strede ostrova a v čase dažďa je porastená zelenou trávou, ale keď príde sucho, kopčeky sa zmenia na čokoládovo hnedé. Kopce podľa geológov vznikli z vápencových usadenín z doby, keď bolo územie pod morom. Do ich súčasnej podoby im neskôr pomohol vplyv vody. Okrem vedecky vysvetleného vzniku je ich prítomnosť opradená mnohými legendami. Podľa jednej filipínskej povesti vznikli ako slzy obra, ktorý žialil po smrti svojej milovanej. Iná povera hovorí, že vznikli po boji medzi dvoma obrami, ktorí po sebe hádzali kamene. Prešlo ich to až o tri dni, ale kamene po sebe neupratali.

Prvý bol alkohol

Kakaovník, z ktorého kakao pochádza má veľmi zaujímavý názov Theobroma Cacao, čo v preklade znamená pokrm bohov. Za názov kakaovník vďačí švédskemu vedcovi Carlovi Linnarusovi, ktorý považoval kakaové bôby za veľmi významné a hlavne zdraviu prospešné. Kakao obsahuje vitamín K, B6, B12, tiamín, riboflavín, niacín, cholín, kyselinu listovú a pantoténovú. Je zdrojom horčíka, vápnika, železa, magnézia, fosforu, sodíka, selénu, chrómu, mangánu, medi a zinku. V jednom hrnčeku (86g kakaa) sa ukrýva 196 Kcal, 50g sacharidov, 17 g bielkovín a 12 g tuku. Kakao pochádza z Južnej Ameriky. Hovorí sa o Kolumbii a Venezuele, no najstaršie vzorky kakaových produktov vyškrabaných z keramiky nájdenej pri jazere Puerto Escondido svedčia skôr o Hondurase. Z ich analýz sa dá povedať, že ľudia si kakao pripravovali už takých 1 500 rokov pred naším letopočtom. No kakaové bôby sa spracúvali už dávno predtým. Podľa všetkého prvé, čo sa z kakaovníka pripravovalo, nebola ani čokoláda, ani zázračný životabudič z hnedého prášku, ale – alkohol. A dokonca nebol ani z kakaových bôbov ale z dužiny, ktorá ich obklopuje.

 

Vzácne platidlo

Okolo roku 600 p.n.l. Toltékovia žijúci na území dnešného Mexika pripravovali z kakaových bôbov odvar, ktorý nazývali xocolātl, čiže horká voda. Neskôr aj Aztékovia spracúvali kakaové bôby tak, že ich lúpali, pražili, drvili medzi kameňmi a miešali na hmotu, ktorá sa potom rozmiešala vo vode a varila. Z jej povrchu odobrali tuk - kakaové maslo, ktorý sa využíval ako masť na rany alebo ako kozmetický prípravok pre ženy. Kakaové bôby sa používali na výrobu rituálneho nápoja, ale aj ako hlavné platidlo v predkolumbovskej stredoamerickej civilizácií. Kúpna sila kvalitných bôbov bola taká vysoká, že za 80-100 bôbov bolo možné kúpiť nový tkaný plášť. O kakau sa hovorí ako o vznešenej plodine a o nápoji z neho ako o nevyhnutnej súčasti náboženských obradov. Starí Aztékovia pripravovali z kakaa rôzne druhy nápojov s prísadami kukurice, vanilky a niekedy i medu. V dávnych dobách bolo kakao vzácnou plodinou dostupnou iba vladárom, bojovníkom a duchovným.

FOTO: pixabay.com