Nielen o magickom roku 2020...

 

K roku 2020 vo vašom prípade patrí aj ďalšia dvadsiatka, a to presne 20 rokov vo fitnese. Ako vyzerali začiatky vašej športovej kariéry?

Športu sa venujem od svojich piatich rokov, ale so skupinovými tréningami som začal, keď som mal šestnásť. Boli deväťdesiate roky, frčalo Taibo, Fredy Ayisi a keďže aj ja som bol karatista a venoval som sa tancu, chcel som robiť niečo podobné. Vymyslel som si vtedy Karate aerobik, taký čudný názov (smiech), ale v tom období to nebolo také úsmevné ako možno dnes. Doma na počítači som si urobil vlastné plagáty a chodil som ich v noci v Petržalke vylepovať a dávať za stierače áut. Na môj prvý tréning prišlo asi dvadsať ľudí, onedlho som dostal aj svoju prvú výplatu, čo bolo asi 1 000 korún. Vau! A to bol môj úplný začiatok. Tento môj Karate aerobik zažil obrovský boom, keď som začal trénovať v prvom veľkom fitku v Auparku. Časom sa menil nielen jeho obsah, ale aj názov, no napriek tomu, že je to už dvadsať rokov, cvičím ho stále pod názvom bodyfight a dodnes je to najobľúbenejšia a najviac navštevovaná hodina.

Dnes sa už venujete aj práci osobného trénera. Bol to od začiatku váš cieľ?

Myslím, že to akosi vyplynulo zo všetkého, čomu som sa venoval a kam som sa posúval. Po nejakom čase skupinového trénovania ma oslovil prezident Slovenskej federácie fitnes s otázkou, či nechcem ísť pretekať. Bola to pre mňa výzva, ktorej som sa začal venovať naplno a svedomito a dostavili sa aj výsledky. Na majstrovstvách Slovenska som sa umiestnil na druhom mieste a na majstrovstvách Európy som skončil tretí. Stále som na sebe pracoval, snažil som sa zdokonaľovať a robil som si aj trénerské kurzy, až ma jedného dňa oslovil prvý človek, ktorý chcel, aby som ho trénoval. Vyskúšal som a dnes je to už šestnásť rokov, čo robím osobného trénera.

Za dvadsať rokov sa aj vo svete fitnesu a stravovania zmenilo veľmi veľa. Kedysi boli najväčším strašiakom tuky, dnes sú to sacharidy a uprednostňuje sa HIIT pred hodinami kardia... Čo si vybrať?

Je to absolútna pravda. Všetko sa mení, doba sa mení, ale súvisí to s novými štúdiami a zisteniami, na základe ktorých vznikajú nové rady ohľadom stravovania či trénovania. Samozrejme, treba všetko sledovať, postupne si nové informácie načítavať, ale je tiež pravda, že dnes je okolo nás pretlak informácií a ľudia nevedia, ako ich správne využiť vo svoj prospech. Pri vypúšťaní kardia by som povedal, že je to skôr o tom, že ľudia sú leniví a nechce sa im. Nechce sa im hodinu behať či bicyklovať, majú prehnané očakávania, chceli by okamžité výsledky, ale len 10- až 15-minútové tréningy. Tak to nefunguje. Nielen v športe, ale aj v živote, v práci, vo vzťahu... Ak chce človek niečo dosiahnuť, musí na tom pracovať svedomito a kontinuálne a musí hlavne vytrvať. Ľudia si chcú všelijako pomôcť, nechce sa im cvičiť dlho, púšťajú do seba elektrošoky, vyhľadávajú doplnky, ktoré by im mali zázračne pomôcť.

Existuje teda niečo, čo platí stopercentne?

Jediné, čomu môžeme skutočne a na sto percent veriť, je príjem a výdaj. To je alfa a omega. Nedá sa to nijako oklamať ani obísť. Ak sa aj budeme trápiť vo fitku a potom sa opustíme pred chladničkou, výsledok bude slabý alebo žiaden. Príjem a výdaj a o ničom inom sa nemusíme ani baviť. Pri cvičení platí, že najlepšie je tréningy striedať. Netreba zatracovať ani kardio, HIIT či posilňovňu. Ideálna je pestrosť nielen v strave, ale aj v pohybe, lebo ak bude niekto len dvíhať činky, neschudne.

Čo je podľa vás ako trénera najväčší problém, keď sa ľudom nedarí dostať sa do formy?

Jednoznačne priority. Ľudia by veľmi chceli dobre vyzerať, mať sa dobre, chceli by byť úspešní, ale nič preto neurobia. Z tohto ma ide na jednej strane roztrhnúť, a na druhej sa tomu smejem. Ak chcem niečo pre seba, je to moja priorita a jej som ochotný a schopný prispôsobiť všetko ostatné. Podstatné však je nerobiť to pre niekoho druhého. Úspech príde, keď robíš to, na čom ti záleží a čo ťa baví, lebo z toho plynie aj pevná vôľa. Ak to pre človeka priorita nie je, veľmi rýchlo a ľahlo prichádzajú výhovorky. Každý sa sťažuje na nedostatok času, ale deň má 24 hodín! Keby si určili svoje priority, neverím, že by sa našiel niekto, kto by nemal hodinu denne čas na cvičenie. Neznamená to, že sa musí na prvom tréningu úplne odpáliť. Prísť do fitka, aspoň sa ponaťahovať, je vždy lepšie ako ležať pred telkou. Stačí si zaplávať a uvoľniť telo a chrbát. Stačí sa prejsť, ak sa niekomu nechce behať alebo bicyklovať, korčuľovať, skákať cez švihadlo... Nájsť niečo, čo bude toho človeka hlavne baviť. Neverím, že existuje človek, ktorému by sa nenašiel šport, ktorý ho baví. Toto ma vytáča, že na jednej strane by chceli, ale nedávajú tomu prioritu, ale ľahko hľadajú výhovorky. V stravovaní je to tak isto. Každý má možnosť si vybrať, čo bude jesť.

Iste strava môže byť ďalší kameň úrazu. Čo keď niekto nie je lenivý, cvičí, ale odoprieť si obľúbené jedlo nevie?

Ja sa na jedlo pozerám ako na palivo. Ani do auta s dieslovým motorom nenatankujem benzín. Všetci to vieme a robíme to úplne automaticky. Pri jedle by to malo byť rovnaké. Minimálne by sme sa mali zamyslieť nad tým, či jedlo, ktoré jeme, dá telu niečo prospešné alebo ním „zadreme motor“. Ľudia by sa mali zamyslieť nad tým, že keď je niečo polotovar alebo je to v kelímku, už to nie je úplné prírodné. Som presvedčený, že by sme mali jesť to, čo máme z prírody. Treba však povedať, že zdravo sa stravovať neznamená žiaden extrém ani to, že už nikdy v živote si človek nedopraje burger či pizzu a už nikdy sa „normálne“ nenaje. Stále platí, že z jedného dobrého jedla nikto neschudne a z jedného zlého nepriberie. Ja sa riadim pravidlom 80/20. Raz za čas si každý môže zájsť na ten burger, veď to robím aj ja! Musíme však ostať duchaprítomní a aj keď si doprajeme, treba to vyvážiť a telo odľahčiť. Nejde predsa len o to, ako vyzeráme a ako sa cítime dnes. Mali by sme myslieť aj na svoju budúcnosť. Kým sme mladí, všetko sa zdá byť v poriadku, ale s pribúdajúcimi rokmi sa to môže zmeniť. Je to ako zarábať si na dôchodok. Tiež s tým nezačneme, keď budeme mať šesťdesiatku na krku...

Je pravda, že mnohí čakajú na nejaký správny čas, impulz, motiváciu. Tá väčšinou prichádza s novým rokom alebo s pondelkom. Čo si myslíte o takých predsavzatiach?

Ja ľuďom radím nedávať si novoročné predsavzatia. Nemusíme čakať na nový rok alebo pondelok, stačí sa rozhodnúť. Toto rozhodnutie však musí prísť z vlastného presvedčenia v čase, keď je o ňom človek skutočne presvedčený, keď cíti, že je to správne. Ja si napríklad dávam z času na čas detox, kedy som len na vode, ale nemám určený presný dátum. Idem doň, kedy mi to napadne, keď cítim, že to urobí dobre telu aj mysli. Nič nemôžeme robiť proti sebe, lebo zlyháme a po zlyhaní prichádzajú sklamanie a depresie. Problémom sú tiež prehnané ciele. Každý by mal mať síce dlhodobé celoživotné ciele, ale v tomto procese potrebujeme ciele malé, čiastkové, ktoré sme schopní plniť a budú nás motivovať aj na dlhej ceste chudnutia. Veľký cieľ môže byť ďaleko, motivácia nevydrží. Na druhej strane z malého, ale splneného cieľa je pocit fantastický.

Máš pre svojich klientov v tomto magickom roku pripravené niečo špeciálne?

Áno a súvisí to aj s mojím bilancovaním dvoch dekách vo fitnese. Venujem sa tréningu mnohých aj známych osobností, za tie roky som získal viacero titulov v rôznych športoch, mám za sebou úspešný televízny projekt a tiež úspešný pretek UCR a čoraz viac som sa zamýšľal nad tým, čo ďalej. Kam sa znova posunúť ...? Kombináciou môjho vymýšľania a tiež dopytov od ľudí, ktorých mám okolo seba, ale hlavne tých, ktorí sú odo mňa ďalej, vzniklo moje minuloročné Avita Tour a teraz spúšťam projekt s názvom Plán B. Cieľom oboch je hlavne dať ľuďom možnosť si so mnou zacvičiť, aj keď nie sú z Bratislavy, ale z iného konca Slovenska či sveta, aj keď nemajú čas práve vtedy, kedy mám tréningy. Skrátka, dať tú možnosť každému.

Prečo práve Plán B?

Každý rok si množstvo ľudí dáva vysoké až nezdolateľné ciele, majú obrovské očakávania, ale už nie takú veľkú motiváciu a vytrvalosť. Bohužiaľ, preto sa po istom čase musia vyrovnávať so zlyhaním. Tento proces nielenže nepomáha ani telu, ani mysli, ale ešte viac im škodí. A vtedy nastupuje môj Plán B. Samozrejme, že ide o tréningový program, ale ja som sa pri jeho zostavovaní snažil, aby mal aj vyšší zmysel. Nejakú ďalšiu pridanú hodnotu nielen pre jednotlivcov, ktorí sa doň zapoja, ale aj pre spoločnosť, prírodu...

Znie to veľmi zaujímavo, ale povedzme si o Pláne B najprv základné informácie.

Ide o 56-dňový tréningový program, pri ktorého zostavovaní som chcel, aby bol nielen užitočný, ale aj dostupný naozaj pre každého. Hoci dnes existuje množstvo aplikácií, väčšina z nich je v angličtine. Nechcem nikoho podceňovať, ale čo taká mamina z menšieho mesta, ktorá angličtinu nepotrebuje ani nikdy potrebovať nebude? Plán B je v slovenčine, rozumieť mu bude každý a verím, že aj jeho cena 9,90 € bude pre každého prijateľná. Kto sa zaregistruje, dostane každý týždeň aj svoj stravovací plán, ktorý je prvý mesiac zameraný hlavne na rastlinnú stravu.

Určite sa nájdu aj takí, pre ktorých je absencia živočíšnych bielkovín skoro až nemysliteľná. Čo s nimi?

Nikoho nenútim, aby sa stal vegánom, a už vôbec nechcem, aby ľudia mali dojem, že sme nejaká vegánska sekta! (smiech) Ani ja nie som extrémista. Nežijem v stane a tiež nosím kožené topánky, ale... V tomto prípade sa môže rozhodnúť každý sám. Po prvom mesiaci bude mať na výber, či chce pokračovať v rastlinnej strave alebo nie. Odporúčal by som však každému, aby si to aspoň vyskúšal. Pocíti, ako očistí svoj organizmus, schudne, zlepší si kondíciu a som presvedčený, že sa bude cítiť výborne. Nikto z nás sa nemusí prepchávať mäsom. Pomôžeme planéte a myslím, že aj ľudia pochopia, že ten obrovský konzum, v ktorom žijeme, je zbytočný... To je ďalší dôvod, prečo je to Plán B. Okrem toho z každého zaplateného členského pôjde 1 € na podporu slovenského enviro projektu, ktorý budú môcť vybrať sami členovia programu.

Môžeme sa tešiť aj na ďalšie prekvapenia?

Áno, napríklad na life tréningy, vysielané na Instagrame, ktoré budú zadarmo pre všetkých. Účastníci Plánu B ich budú mať aj zaznamenané, aby sa k nim mohli vrátiť neskôr. Som veľmi rád, že moje pozvanie na „lajfky“ prijalo veľa známych osobností zo showbiznisu aj zo sveta športu. Nechcem hovoriť konkrétne mená, ale sú to ľudia, ktorých pozná snáď každý na prvé počutie, takže verím, že to bude nielen zaujímavé, ale aj veselé.

Janymu Landlovi ďakujeme za rozhovor. Pre všetkých jeho fanúšikov a čitateľov Radaru máme skvelú správu, pretože už v ďalšom vydaním sa môžete tešiť na Janyho rubriku o športe, zdravej strave a správnej motivácii.