Ženské zbrane trochu inak. Hovorí sa o nich často a veľa, ale dá sa na nich aj pobaviť

Hovorí sa o nich často a veľa, ale dá sa na nich aj pobaviť.
Ak by sme to chceli zhrnúť, sú to všetky triky, finty, ťahy, gestá, pohľady... ktoré ženy vraj používajú za rôznymi účelmi. Napríklad pre dosiahnutie lepšieho alebo vôbec nejakého výsledku, pri presviedčaní, zisťovaní, pri práci aj ulievaní. Samozrejme, že používanie ženských zbraní je namierené hlavne na mužské pokolenie alebo proti (?) nemu. Či sa to niekomu páči, alebo nie, dalo by sa povedať, že zakaždým ide o istú manipuláciu muža, na dosiahnutie toho, čo chce žena, s použitím toho, čo muž nemá. Ak by išlo o peniaze alebo majetok, nejaký tovar alebo služby, hlavnou motiváciou by bolo, že ich chce získať. V tomto prípade je vtipné to, že ženské zbrane muž nielenže nemá, ale ani ich mať nechce. Chce sa na ne len pozerať, byť v ich prítomnosti, dokonca si užívať, že na neho mieria, prípadne sa ich dotknúť alebo sa pred inými chlapmi chváliť, že zaútočili práve na neho. Zhrnuté a podčiarknuté, ženskými zbraňami sú všetky prednosti, schopnosti, ženské vnady aj výnimočnosti, ktoré im pomáhajú v dosahovaní istých cieľov. Keď sa nad tým zamyslím, nie som si úplne istá, čo vlastne znamená, keď niekto povie „použila svoje ženské zbrane“. Je to pochvala, uznanie či urážka? Nič však nie je čiernobiele a na ženské zbrane neexistuje žiaden presný manuál. Dajú sa však rozčleniť do niekoľkých skupín podľa toho, čo žena použije, ako to použije a v mnohých prípadoch je rozhodujúcim faktorom aj správanie samotnej obete.

Prvoplánové
Ťažko povedať, či sú práve tieto najúčinnejšie alebo najpoužívanejšie, ale keď sa povie ženské zbrane, väčšine zídu na um ženské vnady. Našpúliť pery, prehodiť vlasmi, demonštratívne preložiť nohu cez nohu, pri chôdzi hádzať zadkom alebo „nenápadko“ vystrčiť pol prsníka. Sú použiteľné prakticky na čokoľvek, jediné, čo je potrebné, je dobre mieriť a zabezpečiť obeti optimálny výhľad. Ak sa ani po istej chvíli nedostaví požadovaný efekt, je možné pritvrdiť - napríklad sa s hlbokým výstrihom nad obeť nahnúť, medzi rečou nežne vzdychnúť, prípadne skúsiť letmý dotyk. Všetko je to absolútne prvý plán, ktorý možno pôsobí lacným dojmom, a aj ženy, ktoré sa takto správajú, s najväčšou pravdepodobnosťou nesršia intelektom. Jedným dychom treba povedať, že výnimka v tomto prípade môže potvrdzovať pravidlo a použitie lacných zbraní nemusí znamenať lacnú ženu, ale veľmi jednoduchú obeť. Ak je muž prístupný takýmto spôsobom, je len šikovnosťou ženy, že vie prispôsobiť ponuku dopytu (aspoň na nevyhnutný čas). Ženy, ktorým je bližšia skôr sebaúcta, majú stále na výber.

Rafinované
Tieto si okrem dokonalých kriviek vyžadujú aj dávku dôvtipu. Používané sú vtedy, ak je cieľom muž, ktorý sa okrem primitívnych pudov rozhoduje aj na základe ďalších faktorov. Na dosiahnutie toho, čo chce žena, nestačí vystrčený prsník, práve naopak. Hovorí sa, že muži majú radi, keď sú ženy trochu tajomné. (Hm... vážne?) Skôr to bude asi o tom, že im ukáže niečo, čo nemôžu mať. Príjemné a distingvované koketovanie, konverzácia, ktorá ho presvedčí, že nemá len prsia, ale aj mozog, a to všetko v jednom balení. Rafinovane, a nie lacno ukázať ženské vnady sa dá aj bez toho, že by to vyzeralo, že žena ich cielene ukazuje. Ale pozor! Ani na chvíľu to nesmie vyzerať, že by niečo z toho mohlo byť pre vyhliadnutú obeť dostupné. Postupnosť je potom nasledovná: niečo sa mu zapáči – je ako decko, preto to chce – zistí, že to nemôže mať – to sa dotkne jeho ega – urobí všetko, aby to dostal a utvrdil sa v tom, že je pánom tvorstva. V poslednej fáze je priestor, ktorý môže žena využiť. Celý proces môže trvať niekoľko dní, ba aj týždňov.

Psychologické
Posledné zo spomenutých, ale nie z používaných (tých je omnoho viac), sú zbrane psychologické, ktoré sú bežnou súčasťou väčšiny partnerských vzťahov. Dobre ich pozná každá žena, ale aj každý muž. Využívané sú nielen v prípade, že žena chce niečo získať, ale hlavne vtedy, keď potrebuje dokázať, že má pravdu. Muži iste vedia, že nerado je púšťať sa do psychologickej vojny so ženou, pretože v nej možno len prehrať, v tom lepšom prípade rezignovať či vzdať sa ešte pred bojom. Ženy majú dar reči, preto vedia chrliť argumenty niekedy dvojnásobne vyššou rýchlosťou, akou je muž schopný sa nad nimi vôbec zamýšľať. Toto nie je urážka mužov! Záplava ženských rečí zákonite podlieha emóciám, ale nemusí vždy podliehať logike. Preto sa zmätený, racionálne zmýšľajúci muž v snahe počúvať s porozumením môže veľmi rýchlo stratiť, a tak len prikyvuje. Protiargumenty by mohli celú situáciu len skomplikovať. Ďalšou zbraňou sú rečnícke otázky, položené v správny čas, na ktoré žena nečaká odpoveď, a v zásade, ak by aj nejaká prišla, je len mizivá šanca, že by ženu uspokojila. Možno sa to nezdá, ale ešte silnejšou zbraňou je správne načasované mlčanie, spojené s mučeníckym výrazom. Na vrchole všetkého je ženský plač. To je zbraň, ktorú však ženy len ťažko dokážu ovládať a muži na ňu ale že vôbec nedokážu reagovať.