Obráťte sa na Andyho!

Dobrý deň!

S týmto problémom nebojujem ja, ale moja kamarátka, a stretla som sa s ním u viacerých mojich známych. Kamarátka chodievala autom ako začínajúci šofér so svojím otcom, ktorý všetko komentoval, kričal, nebol spokojný s jej jazdou: tých si ohrozila, kam si to zatiahla, všetkých pozabíjaš a podobne. Raz im nečakane vbehla do cesty cyklistka, ktorú zrazila. Našťastie sa jej nič vážne nestalo, auto bolo poškriabané a vpredu ostali ohnuté plechy. Čo sa vtedy napočúvala od otca, na to nikdy nezabudne. Odvtedy do auta ako šofér nesadla a hoci jej to občas komplikuje život, šoférovať nechce. Jej švagor je inštruktorom v autoškole, ale rezignovala na kondičné jazdy, skrátka, na šoférovanie úplne. Je to asi 25 rokov! Dá sa s tým niečo robiť?

Čitateľka Jana

Strach zo šoférovania, tak ako aj iné strachy, vzniká už v našom detstve. Rodičia tým, ako komunikujú, vytvárajú v predstave svojho dieťaťa obraz, v ktorom sú buď víťazi, alebo porazení. Poďme sa pozrieť, ako taký strach vzniká.

Má malé dieťa strach riadiť bicykel či šoférovať autíčko? Nie, zatiaľ nie. Až do momentu, kým napríklad prvýkrát autíčkom nehavaruje. Prečo si to pokazil? Si neschopný! Taká býva častá reakcia rodiča. Dieťaťu sa práve vytvoril prvý zápis o situácii (neschopný => keď niečo pokazím => príde trest => bolesť).

Deti tieto situácie vyhodnocujú na základe reakcií svojich rodičov, svojho najbližšieho okolia. Rodičia sú pre deti vzorom, autoritou, ktorej bezvýhradne veria, prijímajú ich názory a tvrdenia. Funguje to, pretože dieťa má s rodičom vytvorený vzťah, a my ako ľudia máme tendencie preberať názory tých, ktorým veríme. Ako funguje vytvorenie si strachu alebo bloku? Predstavme si, že sa dieťaťu niečo nepodarí, a rodič reaguje krikom, hnevom a vyslovením: „Ty si neschopný(á), čo chytíš, to pokazíš.“ Táto informácia sa v mozgu zapíše. Potom príde ďalšia situácia, ktorá túto vetu podporí. Neskôr, keď sa dieťaťu niečo udeje, pripomenie si to. Aha, som neschopný(á), pretože aj moji rodičia to hovorili. Počas dospievania si z toho sformuje identitu a názor o sebe: som neschopný a radšej nebudem nič robiť, ako by sa to malo pokaziť. Dieťa teda má strach pustiť sa do nových vecí.

Príbeh pani Janky je modelovým príkladom vytvorenia si mentálneho bloku. Otec ako autorita vytvára svojimi tvrdeniami v mysli dcéry obraz, ako havaruje, pri tom v nej podporuje presvedčenie, že je neschopná. V momente havárie je presvedčenie upevnené, pretože sa udialo to, čo otec predpovedal, pravdepodobne zažila silnú emocionálnu bolesť. Toto presvedčenie je teraz ochraňujúce pred ďalšou možnou emocionálnou bolesťou.

Ďalšia možnosť, ako si vytvárame strachy, je naša fantázia. Tá nepozná hranice, podobne ako scény v televízii a filmoch. Televízia nás každý deň kŕmi nehodami, negatívnymi udalosťami, krvavými filmami. Predstavme si, že budeme denne pozerať zábery o nehodách a katastrofách v cestnej premávke. Kam pôjdu naše myšlienky, keď sa najbližšie vydáme na cestu autom? Správne, k nehodám. To prináša strach, obavy a v momente, ako sa tieto negatívne predstavy udejú, človek si vytvorí blok a už nikdy nemusí chcieť byť vodičom. Riešení existuje niekoľko a môžeme si vysvetliť niektoré z nich. Ešte predtým je dôležité pripomenúť, že ani najlepší lekár nedokáže pomôcť pacientovi, ktorý pomoc odmieta. Preto sa človek musí najprv vedome chcieť zbaviť svojho „problému“, potom bude pomoc účinná.

1.            Vyrovnanie sa s minulosťou

Tu platí základné pravidlo pochop => prijmi => odpusti => nechaj odísť. Definovaním si toho, čo vnímame ako obmedzujúce, prichádza možnosť hľadať iné vhodné alternatívy správania sa. Prijatím situáciu ovládneme, a teda emócie, ktoré v nás vytvárala, sú zrazu neutrálne. Odpustením tomu, kto v nás toto správanie podporil, získame slobodu a možnosť cítiť sa tak, ako chceme. A keď sa cítime tak, ako chceme, problém je zrazu preč, odišiel.

2.            Mentálne prepísanie strachu

Vo svojej mysli si predstavte situáciu, v ktorej ste mali strach. Predstavujte si ju tak, akoby ste to pozerali v televízii, to znamená, že vidíte sama seba, ako reagujete, čo robíte... Teraz si tú situáciu upravte tak, ako chcete, aby ste reagovali. Upravujte ju dovtedy, kým budete maximálne spokojná s celým priebehom od začiatku až po koniec. Nakoniec ako keby ste vstúpili do predstavy, kde celú situáciu vidíte svojimi očami. Môžete dokonca zažívať príjemné pocity. Otestujte, ako sa zmenila reakcia v skutočnom živote. Dôležité: upraviť môžete len svoje reakcie a správanie, nie iných ľudí.

3.            Reťazou excelentného výkonu

Keď máte ísť šoférovať alebo len na to myslíte, aké máte držanie tela? Ako dýchate? Čo si vo svojom vnútri rozprávate? Dovoľte mi hádať. Držanie tela pripomína depresiu, dýchate plytko, možno až dychčíte, a vo svojom vnútri vediete negatívne dialógy, je to tak?

Zmeňte to! Spomeňte si, aké držanie tela a dýchanie máte, keď ste motivovaná, nadšená, plná energie a sily. Čo si vtedy hovoríte? Určite niečo pozitívne, podporujúce vašu výbornú náladu. Čo tak otestovať, ako inak budete situáciu so šoférovaním vnímať, keď si do auta sadnete s novým držaním tela, dýchaním a pozitívnym vnútorným dialógom? Týmto naučíte svoje telo a mozog na nový typ reakcie, avšak je nutné opakovať to, až kým sa vytvorí nové správanie, zvyk. Môže to pokojne trvať 30 – 90 opakovaní, avšak výsledok stojí za to.

4.            Kvalitná terapia

Skúsený terapeut vám pomôže nájsť nielen dôvod vášho problému, ale aj bod jeho vzniku. Úspešnosť terapií strachu a fóbií sa približuje k 100 % za predpokladu, že je človek ochotný vzdať sa ich. Kvalitná terapia je finančne náročnejšia, ale o to úspešnejšia voľba pre riešenie situácii.

Témam mentálnych blokov, strachu až fóbií sa intenzívne venujem aj na tréningu Objav svoju silu, kde si v bezpečnom prostredí každý rieši svoju minulosť, prítomné situácie a napokon vyformuje to, ako sa chce cítiť a mať vo svojej budúcnosti, hlavne napĺňaniu svojich cieľov a snov. Viac sa dozviete na www.objavsvojusilu.sk.