S psychoterapeutkou Mgr. Lenkou Rušarovou sme sa rozprávali o tom, aký dopad môže mať pokrok a zmeny s ním súvisiace na našu psy

Prečo je pre ľudí také dôležité stále objavovať niečo nové? Stále niečo zlepšovať, zrýchľovať...

Môže za to kombinácia dvoch ľudských vlastností – lenivosti a tvorivosti. Ľudia (rovnako ako aj ostatné živočíchy) ekonomizujú svoje správanie. To znamená, že sa snažia získavať stravu, bezpečie, komfort a zároveň pri tom minimalizovať výdaj energie. A keďže sme aj bytosti vynaliezavé a tvorivé, neustále v tomto posúvame hranice a možnosti. Zvedavosť v tom, samozrejme, zohráva rolu tiež. Každý človek má kokteil osobnostných vlastností namiešaný rôzne, a tak aj niektorí ľudia majú potrebu objavovať nové silnejšiu ako iní, konzervatívnejší ľudia, ktorí negatívnejšie reagujú na zmeny. Existuje dokonca dedičná temperamentová črta novelty seeking, ktorá niektorých ľudí poháňa v ústrety neznámemu. Napĺňa ich vzrušením a hravosťou, ktoré prevážia obavy z rizika.

Dá sa vo všeobecnosti povedať, ako pokroky vplývajú na našu psychiku, vnímanie sveta či vzťahy? Z pohľadu vašej profesie vnímate pokrok skôr negatívne alebo pozitívne?

Ja vnímam pokrok ako niečo mimo kategóriu dobra a zla. Pokrok je faktom. Jeho dopady sú aj pozitívne, aj negatívne, našou úlohou je udržiavať balans – aby to stálo za to. Uvediem to na príklade. Keď dnes niekto zablúdi v cudzom meste, nemusí sa pýtať na cestu neznámych ľudí – pomocou aplikácie na mobile zistí veľmi rýchlo a jednoducho, kde práve je a ako sa dostať tam, kam chce. Ak dávajú dnes mladí ľudia prednosť aplikácii pred oslovovaním neznámych, ktoré je pre nich namáhavé a trápne – podľa mňa je to tak v poriadku. Len sa nesmie stať, že v istom bode prestanú mať na výber a budú žiť izolovaný život nie ako možnosť, ale ako nutnosť.

Myslíte, že pokrok môže mať časom taký dopad na ľudstvo, že sa postupne zmenia naše ciele, naše zmýšľanie, že sa posunú naše hodnoty?

Myslím, že v jadre ostaneme rovnakí – ľudskí (so všetkým, čo k tomu patrí). Ale zároveň pokrok zmení podobu, akou ľudskosť uplatňujeme. Sme sociálne bytosti – potrebujeme blízkosť, vzťahy, patriť k nejakej skupine, porovnávame sa a učíme od seba, bojujeme navzájom o moc, delíme sa na outsiderov a insiderov, hľadáme zmysel - to všetko sú psychologicko-sociálne fenomény. Umelá inteligencia alebo robotizácia pravdepodobne len zmenia formu, akou si tieto potreby napĺňame - možno to bude všetko prebiehať online.

Vedci robia neustále pokroky vo vývoji humanoidných robotov, ktorí majú byť čo najviac podobní človeku. Mali by sme sa obávať zaradenia týchto „výtvorov“ do nášho bežného života? Kam by sme v tomto smere určite nemali zájsť?

Toto je silná medzidisciplinárna etická otázka a hotové odpovede na ňu ešte nemá ani psychológia. Ľudia humanizujú, teda poľudšťujú robotov už teraz bežne v domácnostiach. Vnímajú napr. automatické vysávače prachu, tlačiarne či práčky tak trocha ako svojbytné bytosti s vlastnou osobnosťou. Je lenivý čistiť okolo rohov; treba naň pekne hovoriť, on sa rozbehne...

Už dnes existujú humanoidy, verné kópie ľudí, využívané v oblasti sexuálnych služieb. Jedna novinárka, ktorá ich vyskúšala, sa vyjadrila, že sex s „obyčajným mužom“ už nepotrebuje. Čo si o tom myslíte?

Svojím spôsobom sú sexuálne služby humanoidnými robotmi len „rozšírením pornografie“ – nie je to kvalitatívne nová vec. Viem si predstaviť, že robotov budú niektorí ľudia uprednostňovať z rovnakých dôvodov ako pornografiu – netreba sa báť odmietnutia ani vlastného sexuálneho zlyhania, android simuluje rozkoš, takže si pri ňom človek pripadá hyperatraktívny a je vždy pripravený reagovať presne podľa predstáv a na požiadanie, nesťažuje sa a nevyžaduje námahu. Sen sa vždy javí lepší ako skutočnosť – ale ostáva len predstavou. V prípade humanoidných robotov je to sen, ktorého sa dá dotknúť. Nedopátrala som sa konkrétneho prípadu, ktorý uvádzate. Ale viem si predstaviť, že pre pani novinárku bola možnosť mať sexualitu a vzťah „pod kontrolou“ lákavejšia ako realita. Ide však aj o to, čo obetuje, keď sa vzdáva vzťahu s „obyčajným“ – teda reálnym človekom.

Zdroj Foto: Pixabay.com