Kde všade už sú? Dajú sa im naprogramovať emócie? Mali by sme sa budúcnosti s nimi báť?

Roboty v našom svete.

Kde všade už sú? Dajú sa im naprogramovať emócie? Mali by sme sa budúcnosti s nimi báť?

Doc. Ing. František Duchoň, PhD., pôsobí na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Je autorom takmer 200 publikácií o robotike a príbuzných témach. Je spoluzakladateľom Národného centra robotiky a v súčasnosti ho aj vedie. Spolu s kolektívom je víťazom kategórie Najlepší prístup inovátora k transferu technológie za rok 2015. Je členom pracovnej skupiny Informačno-komunikačné technológie (Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky - RIS3 SK) na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. V roku 2018 pracoval pre Európsku komisiu ako hodnotiteľ H2020 projektov v téme Effective Industrial Human Robot Collaboration.

Pojem umelá inteligencia je dnes už notoricky známy. Laik by si možno myslel, že ide o nejakého robotického človeka, akého videl v poslednom sci-fi filme... Ale čo všetko si máme pod slovným spojením umelá inteligencia predstaviť?

Umelá inteligencia zo svojej definície je v podstate schopnosť počítača riešiť úlohy inteligentne alebo napodobovať inteligentné správanie. V zásade je to teda počítačový program, ktorý sa snaží vyriešiť nejakú úlohu tak, že napodobňuje inteligentné správanie sa ľudí či zvierat. Či tento program využije robot, lis v automobilke, alebo samojazdiace auto, v tomto prípade nehrá až takú úlohu. Všetky tieto zariadenia môžu byť „inteligentné“. Umelú inteligenciu dnes využívame na kopu vecí. Vie rozpoznať písmo, rozpozná reč, inteligentne upraví správanie sa vašich zariadení v domácnosti, hľadá teroristov, analyzuje satelitné snímky, predpovedá počasie alebo nebezpečenstvo lavín, deteguje nádory, pomáha pri diagnostike lekárom. Dnes je naozaj ťažké nájsť oblasť, do ktorej umelá inteligencia nezasahuje. Dokonca sa začína nasadzovať aj v automobilkách na Slovensku. Brániť sa jej mierovému využitiu dnes určite nemá zmysel. Možno ani sami neviete, že práve spustená aplikácia v telefóne, spustený program v práčke alebo chladničke, podporné systémy vo vašom aute a iné využívajú prvky umelej inteligencie.

Pomoc robotov už ľudia využívajú v priemysle či v medicíne. Do ktorých ďalších oblastí je už ich práca zahrnutá? Kde sa dnes už môžeme stretnúť s robotom?

Aj v tomto prípade platí to isté, čo pri umelej inteligencii. Naozaj už neexistuje oblasť, v ktorej by robotické zariadenie nebolo aspoň raz použité. Roboty sa používajú pri záchranárskych akciách (napr. pri havárii vo Fukušime), používajú sa na prieskum vesmírnych telies (súčasné vesmírne rovery sú v podstate semi-autonómne roboty o veľkosti osobného auta), využívajú sa v poľnohospodárstve na likvidáciu buriny alebo identifikáciu zrelých plodín, využíva ich armáda, baníci. Vidieť ich nielen na zemi, ale aj vo vzduchu alebo pod vodou. Vieme ich nasadiť v neprístupných alebo nebezpečných priestoroch pre ľudí, napr. v lesníctve, odmínovaní, v polárnych alebo zamorených oblastiach. Tu sa zväčša používajú na prieskum ako akási vzdialená ruka človeka. Pomáhajú hendikepovaným pri pohybe alebo rehabilitácii, ale aj v domácnostiach ako vysávače, kosačky alebo čističe bazénov. Vidieť ich v školách, v múzeách alebo na letiskách, kde robia sprievodcov. No a v neposlednom rade sa začínajú roboty presadzovať aj ako autonómne autá. Trend rozvoja robotiky pociťujeme naozaj všetci.

Aké predpokladáte napredovanie a začleňovanie robotov do ľudskej pracovnej činnosti?

Roboty už v ľudskej pracovnej činnosti bežné sú. Odhaduje sa, že v roku 2019 bude v priemysle funkčných 2,6 milióna robotov. Segment robotov pre domácnosti má narásť na 30 miliónov kusov. Trh s dronmi len v USA má do roku 2023 narásť na hodnotu takmer 12 miliárd dolárov. To sú ohromné čísla. A keď sa pozriete na tieto grafy, je to neustále rastúci trend od krízy v roku 2008. Takže roboty podľa môjho názoru budú celkom bežná súčasť našich životov, budú zasahovať do každej oblasti ľudského života. Je možné, že všetko, čoho sa dotknete vo svojom okolí, nejakým spôsobom vyrábal robot. Vaše auto bolo vyrobené robotmi, základná doska vášho počítača mohla byť osadená robotmi, váš televízor mohol byť robotom naložený do škatule, v ktorej ste si ho odniesli domov. To, že ho nevidíme, neznamená, že tu nie je. To sa týka predovšetkým priemyslu a výroby. Roboty sa vyvíjajú aj pre poľnohospodárstvo. Veď aj súčasný kombajn je takpovediac robot. Po poli sa pohybuje autonómne, na základe lokalizácie zo systému GPS. No a z východnej Ázie je badať trend vývoja v personálnych aplikáciách robotov. Robot pôjde s vami na nákup, porozpráva sa s vami, aby vám nebolo smutno, zahrá sa s vami nejakú hru. Robot vám donesie poštu alebo poupratuje domácnosť.

Ako bude v reálnom živote vyzerať naša koexistencia s nimi?

Kľúčové bude nastaviť jasné pravidlá pre roboty, ktoré sa budú bežne vyskytovať vedľa nás. Tak ako letecká alebo pozemná premávka má svoje pravidlá, musia mať aj roboty svoje pravidlá. V priemysle sú väčšinou za klietkami a servisné roboty zvyčajne majú svojho operátora. Avšak vývojom kolaboratívnych aplikácií v priemysle sa roboty dostali von z klietok, servisné roboty začínajú byť viac autonómne, máme tu silný vývoj v autonómnych autách. A zodpovední vedci sa neustále pýtajú, aké to bude mať pravidlá. Nie je to tak celkom jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Pozrime sa len na autonómne autá. Predstavte si situáciu, že sa veziete v takomto aute a idete na ceste pozdĺž útesu. Oproti sa nebezpečne rúti motocyklista a, žiaľ, nezvláda riadenie. Ako sa rozhodne vaše auto? Zabije vás alebo motocyklistu? Má sa auto vôbec rozhodovať, koho zabije? Kto bude zodpovedný za hmotné škody a škody na životoch? Auto, vy, motocyklista, programátor auta, výrobca auta? To sú veľmi komplikované otázky. V USA si s nimi nevedeli dať rady, a preto prichystali 13 takýchto kritických situácií a pýtali sa obyčajných ľudí, ako by sa v takýchto situáciách malo to auto rozhodnúť. Predpokladám, že podobne nastavia aj vyvíjané autá. S čím sa dokáže stotožniť väčšina spoločnosti, to bude to správne riešenie. Avšak v Nemecku si povedali nie, takto to nemôže byť. Technológia musí predchádzať takýmto situáciám. A ak takéto situácie nastanú, nemôže byť auto na takúto situáciu naprogramované. Neexistujú žiadne preferencie ochrany medzi dvoma životmi. Je prípustná iba preferencia ochrany života pred majetkom alebo zvieratami. Aj v týchto dvoch odlišných prístupoch je vidieť, že problematika „súžitia“ autonómnych strojov a ľudí je naozaj veľmi komplikovaná.

Čím sú ich možnosti, vývoj a výsledky limitované? Existujú vôbec nejaké limity?

Limity sú len v ľudskom pokroku. Ak vyrobíme silnejšie a rýchlejšie motory, budú silnejšie a rýchlejšie aj roboty. Ak napíšeme „inteligentnejšie“ programy, budú aj roboty inteligentnejšie. Aktuálne limity robotov už dávno prekračujú limity ľudského tela. Rekordmani v robotike dokážu zdvihnúť 2,3 tony materiálu a manipulovať ním plynule až do vzdialenosti vyše troch metrov a iný typ stroja dokáže osadiť takmer 200 súčiastok za minútu. Toto naozaj človek nedokáže. Čo roboty limituje, sú možnosti a schopnosti ich vnímania a rozhodovania. Naše ľudské snímače, teda zmysly, prešli miliónmi rokov evolúcie. Snímače pre roboty sa vyvíjajú len desiatky rokov. Tak isto ak aj na rozhodovanie využijú umelú inteligenciu, tá je väčšinou úzko špecializovaná na jednu úlohu. Ak robot dokáže dobre hrať šach, nedokáže rovnako dobre riadiť auto. V tomto smere sú to jednoúčelové stroje bez všeobecnej inteligencie. V mnohých smeroch nám teda dokážu pomáhať, sú lepšie ako my, ale nemajú nás nahradiť. Často narážame na otázku, že roboty berú ľuďom prácu. Ale dnes je potreba čoraz viac a kvalitnejšie vyrábať. Dokáže človek vykonať cez tri tisíc zvarov na jednom aute rovnako dobre, ako to dokáže robot? Určite nie. Človek sa zle vyspí a auto bude naozaj zle pozvárané. Robot tento problém nemá, ide si podľa svojho programu 24 hodín denne. Máme na Slovensku toľko zváračov, aby každých 60 sekúnd dokázali vyrobiť jedno auto, na ktorom je tých vyše tritisíc zvarov? Alebo dokáže človek skontrolovať 20 skrutiek každých 8 sekúnd? Bavila by vás takáto monotónna práca? Určite nie. Preto robotika a automatizácia všeobecne vytvárajú priestor, aby vznikali zaujímavejšie povolania s väčšou pridanou hodnotou. Aby ľudia nerobili montážnikov, zváračov, ale aby boli kreatívni, napríklad vytvárali inteligentné programy pre roboty. Samozrejme, nie každý túto transformáciu zvládne, a preto na tom treba pracovať už teraz v zmysle aktualizácie školstva a legislatívy. My však len dobiehame zameškané, vôbec nemyslíme dopredu. Škoda, pre Slovensko s aktuálnou konšteláciou priemyslu, vývojových kapacít a pod. to je veľká príležitosť.

V rozhovore o tom, ako dva roboty prekvapili vedcov, keď spolu začali komunikovať vlastnou rečou, ste uviedli, že sa to „podľa vás deje neustále“. Ako ste to mysleli?

Nás tie roboty alebo vlastné programy vždy niečím nečakaným prekvapia.