Vždy si overí, čo vloží do nákupného košíka.

 

Už ani nemôžeme začať inak ako otázkou: ako sa máte či na čo sa tešíte.

Momentálne sa teším na nadchádzajúcu jeseň. Teším sa na to, ako budú stromy hrať rôznymi farbami a dúfam, že bude veľa svietiť slniečko a jeseň bude pripomínať babie leto. Teším sa tiež na to, ako začnem opäť piecť a piť večerný čaj. V jeseni nie je počasie vždy ideálne, ale vtedy sa rada doma zakrútim do deky, budem si čítať a venovať sa veciam, na ktoré cez leto nemám čas, pretože väčšinou trávim svoj čas vonku.

Naša aktuálna téma sa týka stravovania. Vy ste museli pre diagnózu helikobaktera zmeniť spôsob stravovania. Prezradíte, ako to prebiehalo?

Helikobaktera mi diagnostikovali potom, ako som mala istý čas problémy so žalúdkom. Cítila som akýsi tlak, ako keby som mala v žalúdku kameň. A keďže to pretrvávalo dlhšie, navštívila som ambulanciu gastroenterológa, ktorý mi na základe vyšetrení stanovil túto diagnózu. Lekár sa však vyjadril, že helikobakter nie je výrazne silný, ale navrhol, že mi preventívne nasadí antibiotiká. Keďže ja nie som veľkým zástancom antibiotík a spojenie „preventívne nasadiť antibiotiká“ sa mi nepáčilo, rozhodla som sa, že ich užívať nebudem. Niekoľko mojich známych sa na helikobaktera liečilo práve antibiotikami, ale, žiaľ, veľmi im to nepomohlo a museli sa liečiť viackrát. Rozhodla sa preto, že predsa len skúsim alternatívu cestu. Naštudovala som si, ako by som mohla helikobaktera vyhnať, a po konzultácii so skúsenejšími ľuďmi, ktorí sa zaoberajú zdravou životosprávou, som na pol roka vysadila cukor.

Čo to pre vás znamenalo v praxi?

To znamenalo, že pol roka som bola úplne bez cukru. Priznávam, je pravda, že občas som si dopriala zemiaky a chlieb, v ktorých sa tiež nachádza isté množstvo cukru, ale klasické sladenie som úplne vysadila. Okrem toho som si nasadila prípravky na prírodnej báze, ktoré majú protiparazitný účinok a nasadila som si tiež koloidné striebro, čo je akési prírodné antibiotikum. Používali ho už naši predkovia, ktorí uskladňovali svoje potraviny v strieborných nádobách, aby sa nekazili. Zvolila som teda alternatívnu, i keď možno trošku dlhšiu cestu radšej ako liečbu antibiotikami na týždeň - dva, ktoré aj tak neviem, či by mi pomohli. Pre mňa bola táto alternatíva väčšou istotou.

Nechýbalo vám sladké?

Môžem sa pochváliť, že som to veľmi pekne zvládla, dokonca aj bez toho cukru, čo som bola celkom prekvapená, pretože ja mám rada sladké. Nehovorím o konkrétnych cukrovinkách, ktoré dostať v obchode, ale sama rada pečiem. Konkrétne zo špaldovej, poprípade ryžovej múky, a ako sladidlá dnes používam buď čistý trstinový cukor, jačmenný slad alebo kokosový cukor. Samozrejme, vo veľmi malej miere, pretože odkedy som držala túto očistnú kúru, moje chuťové poháriky si odvykli od cukru a všetko mi bolo zrazu príliš sladké. Trvá to dokonca dodnes, a to už niekoľko rokov. Žiaľ, v tom čase mi pán doktor nenavrhol žiadnu alternatívnu liečbu a ani mi nepovedal, že by som nemala jesť sladké, keďže parazity a baktérie žijú väčšinou z cukrov... Tak som sa takto vyliečila sama.

Ako ste sa stravovali predtým?

Viem, že som sa nestravovala úplne čisto a uvedomelo, a je pravda, že som veľakrát jedla jedlá, ktoré obsahovali množstvo umelých aditív, o ktorých si myslím, že nie sú veľmi prospešné pre náš organizmus. V tom čase som to veľmi neštudovala, ale neskôr som stretla ľudí, ktorí mi ukázali inú cestu a zdalo sa mi to rozumné. Všetci si hovoríme, že chceme mať kvalitné oblečenie, kupovať kvalitné autá, ale veľakrát nám je jedno, aké jedlo do seba dáme, a kupujeme nekvalitné potraviny. Zamyslela som sa nad tým a uvedomila som si, že predsa moje telo je najviac. Znamená pre mňa viac ako to, či sedím v drahom aute, a začala som si dávať pozor na to, čo jem. Je pravda, že občas si dám aj klobásku, ale tá musí byť zo zdroja, ktorý poznám. Občas mám chuť aj na mäso, ale ak si mám dať hydinu, tak sa snažím zohnať ju z domácich chovov, kde sliepky behajú po dvore, zobú trávu a, samozrejme, snažím sa vyhľadávať zdroje, kde zrno, ktorým hydinu kŕmia, nie je ničím napúšťané. Jasné, že nie vždy sa to dá úplne odkontrolovať, ale mám pár známych, o ktorých viem, že to takto funguje. Občas mi aj moja priateľka Zuzka Vačková daruje divinu, keďže jej brat je poľovník, a na tej si pochutnám.

Čo patrí medzi vaše najobľúbenejšie jedlá a čo vám, naopak, nie je pochuti?

Jedlo, ktoré milujem od malého malička, je čokoľvek s makom. Zrejme je to signál, že mám alebo som mala nedostatok vápnika. Zbožňujem napríklad makové šúľance, makovú štrúdľu a občas si robím makové cestoviny. Vždy, keď idem na lyžovačku, dám si parené buchty s makom. Trošku mi síce vadí, že cukor na nich je biely cukor, ale vtedy si poviem, že nevadí, ak občas hreším. Zakaždým čašníka poprosím, aby mi dali veľmi, veľmi, veľmi veľa maku. Myslia si, že keď mi dajú dve lyžičky, tak je to dosť, ale ja si aj tak vždy pridávam. Volám samú seba takou malou „makovou narkomankou“. Takže mak alebo makové šúľance sú jedno z mojich najobľúbenejších jedál. Na druhej strane, jedlo, ktoré som nikdy neochutnala a asi to ani nikdy neurobím, je držková polievka. Predstava, že sú to žalúdky z kravičky... Ešte k tomu to ani nevyzerá úplne vábne. Raz som tiež bola pri tom, keď sa držková polievka varila, a musím povedať, že ani jej aróma ma nepresvedčila o tom, že by som ju mohla skúsiť.

Už ste spomenuli, že rada pečiete. Máte v obľube niečo konkrétne?

Mám rada domáce koláčiky a zbožňujem kysnuté koláčiky mojej mamy. Ona pečie najlepšie kysnuté koláčiky na svete a najlepšie medvedie labky, aké som v živote jedla. Ja veľmi rada pečiem rôzne ovocné koláčiky, väčšinou zo špaldovej múky, a čokoládovú tortu, kde používam čistú osemdesiatpercentnú čokoládu. Pri pečení aj pri varení už dlhé roky nepoužívam klasické komerčné kravské mlieko. Podľa mňa už ani nemá s pravým mliekom nič spoločné. Okrem toho od detstva mi nikdy veľmi nechutilo, preto ho ani nepijem. Používam rastlinné mlieka ako sójové, ryžové či ovsené, a sledujem aj to, či ich výroba prebehla bez GMO. Najradšej mám ryžové, ktoré je viac-menej neutrálne. S ním pečiem aj varím, robím výborné prívarky a rozdiel od normálneho mlieka sa dá len ťažko spoznať. Používam tiež sójovú smotanu, pri ktorej je rozdiel možno trošku cítiť, ale keď ju človek dobre dochutí, je jedlo uvarené z nej naozaj rovnako chutné. Veľmi rada pečiem aj vianočné koláče a robím výborného opitého Izidora v trošku zdravšej variante.

Podľa čoho nakupujete potraviny?

Pri kúpe všetkých potravín sa snažím sledovať, čo obsahujú. Ich presné zloženie a veľakrát aj krajinu pôvodu. Priznám sa, že v poslednom čase veľmi rada podporujem slovenských výrobcov a slovenských pestovateľov, pretože si myslím, že kedysi sme naozaj mali kvalitné domáce potraviny. Zrazu sme sa museli otvoriť celému svetu a museli sme na oplátku začať brať aj tovary z iných krajín, ktoré zrejme, a niektoré štúdie to už aj potvrdili, nespĺňajú požadované kritériá najvyššej kvality. Toto mi je trošku ľúto. Mám pocit, že radšej treba podporiť našich menších poľnohospodárov, záhradkárov a chovateľov. Možno aj štát by ich mal trošku viac dotovať a my by sme mali kupovať lokálne potraviny. Ja si dávam naozaj veľký pozor na to, čo obsahujú potraviny, ktoré kúpim. Keď tom vidím príliš veľa éčok a palmové oleje, radšej to ani nevložím do košíka.

Zaujímate sa aj o situáciu ohľadne GMO?

Čo sa týka GM plodín, nie som ich veľkým fanúšikom a nepáči sa mi nič, čo nie je prirodzené. Myslím si, že každý živý tvor a každá rastlina je dokonalá tak, ako je stvorená. Pokiaľ budeme počúvať a sledovať plodiny a zvieratá a budeme sa snažiť prírodu dopĺňať, zrejme nebudeme musieť krížiť prasa s kozou, aby sme zvýšili hrubosť kože... Teraz to, samozrejme, zľahčujem, nemám úplne do detailov naštudované štúdie genetických inžinierov. Pokiaľ je genetické inžinierstvo využívané na zisťovanie napríklad genetických chorôb, ich predchádzaniu alebo jemnej pomoci, je to o niečom inom. Asi všetko, čo sa deje, sa deje z nejakého dôvodu. Nie som zástancom upravovaných potravín, ale pokiaľ by to malo niečomu naozaj pomôcť, tak do istej miery to dokážem akceptovať. Priznám sa, že nemám momentálne toľko informácií, aby som zaujala definitívne stanovisko, ale snažím sa kupovať potraviny bez GMO, prirodzené a domáce.

Andrei Karnasovej ďakujeme za rozhovor a prejeme veľa úspechov v osobnom aj pracovnom živote.

Foto: TV JOJ