Snáď každý o nich už počul, ale rozhodne nie každý pozná všetky fakty.

Pri spracovaní témy sme oslovili Občiansku iniciatívu Slovensko bez GMO, ktorá združuje odborníkov a aktivistov v oblasti boja za zdravé potraviny. Na nasledujúce otázky odpovedal kolektív autorov z iniciatívy, o ktorej činnosti si môžete prečítať viac na www.vsetkoogmo.sk.

Čo všetko sa skrýva pod skratkou GMO?

GMO je skratka pre geneticky modifikovaný organizmus. Táto skratka je rovnaká u nás aj na celom svete, keďže v angličtine je to Genetically Modified Organism. V podstate ide o geneticky upravené rastliny a živočíchy, a to spôsobom, ktorý by nemohol nastať prirodzene v prírode. Biotechnológovia, ktorí sa tým zaoberajú, môžu napríklad vložiť gény z ryby do zemiakov či jahôd. Možnosti sú takmer neobmedzené.

Prečo vôbec vznikla myšlienka kombinovania génov a aká je jej história?

Prvú časť otázky by mali zodpovedať skôr niektorí vedci. Asi je za tým určitá zvedavosť, snaha o pokrok, ale aj finančný záujem. V súčasnosti je finančný zisk najväčší motív genetického inžinierstva. Už teraz mnohé spoločnosti zarábajú na tejto technológii miliardy eur ročne.Mnohé tieto spoločnosti zámerne hovoria skôr o vyriešení svetového hladu a iných problémov, ale realita je úplne iná. História prirodzených genetických modifikácií (napr. krížením) siaha veľmi ďaleko, avšak súčasné genetické inžinierstvo je o niečom inom. GMO, ako ho poznáme dnes, je niečo diametrálne odlišné. A táto technológia siaha oficiálne do roku 1973, kedy vznikol prvý geneticky modifikovaný organizmus, konkrétne baktéria.

V roku 1974 bola vytvorená prvá geneticky modifikovaná myš. V roku 1982 vznikla prvá geneticky modifikovaná rastlinná bunka. Rok 1994 zasa patril prvej geneticky modifikovanej plodine, ktorou bola geneticky modifikovaná paradajka. Táto paradajka bola geneticky upravená tak, aby jej plody nikdy celkom nedozreli, čím sa podarilo oddialiť ich starnutie.

Táto GM paradajka s názvom Flavr SavrTM bola neúspešne uvedená na trh spoločnosťou Calgene, ktorú po jej neúspechu odkúpila spoločnosť Monsanto. Flavr SavrTM však v skutočnosti nebola prvá pestovaná GM plodina. Tou bol GM tabak, ktorý sa neoficiálne začal pestovať v Číne už v roku 1992, ale oficiálne sa pestovanie GM plodín v Číne začalo až v roku 1996 podobne ako väčšine sveta. V tomto roku sa pestovali GM plodiny na 1,7 mil hektároch. Aktuálne sa GM plodiny pestujú najmä v USA, Kanade, Južnej Amerike a Indii. V roku 2016 sa pestovali po celom svete v 26 krajinách na 185,1 mil hektároch, čo je 110-násobný nárast. (zdroj: http://www.isaaa.org/resources/publications/pocketk/16/)

Čo malo byť cieľom?

Ako sme už spomenuli, niektoré spoločnosti, napr. Monsanto (hlavný producent GM osív), tvrdia verejnosti, že chcú odstrániť hlad vo svete. Avšak v Južnej Amerike a v Afrike, kde sa vo veľkom pestuje GM sója a kukurica, ľudia aj po 22 rokoch pestovania GM plodín stále hladujú. Pričom väčšina GM plodín sa vyváža do Európy za účelom výkrmu dobytka. To je realita. Ďalší dôvod, konkrétne tzv. Zlatej ryže, je vyriešenie nedostatku vitamínu A v niektorých krajinách, pre čo malé deti často oslepnú. Zdá sa to šľachetné, ale vzniká s tým niekoľko problémov a otázok. Napr. prečo tým deťom radšej nedať jedenkrát do týždňa olej z trečšej pečene, ktorý je najbohatším zdrojom vitamínu A a je historicky overený a bezpečný?

Čo je však ďalší problém, tie deti by museli skonzumovať túto GM ryžu na kilá denne, aby prijali adekvátnu dávku vitamínu A. Nehovoriac o tom, že ide o betakarotén v tejto ryži, čiže provitamín A, ktorý sa len v malom množstve v organizme premení na aktívny vitamín A (retinol). Takže podávanie Zlatej ryže deťom je v podstate veľmi komplikované riešenie.

Ďalším cieľom biotechnológov je vytvoriť semená odolné suchu a nepriaznivým poveternostným podmienkam. To sa opäť zdá ako dobrý nápad, avšak prináša to mnohé problémy, keďže v podstate všetky GM semená sú patentované a farmári si ich nemôžu každý rok uskladniť na novú žatvu, ako sa to robí tisícky rokov. To znamená, že ak by raz v budúcnosti farmári po celom svete používali len GM semená, boli by odkázaní len na nadnárodné korporácie, ktoré ich produkujú. A tieto spoločnosti by určovali cenu, čo a kedy sa bude pestovať a kto to bude pestovať. Hovoríme tu o totálnej kontrole produkcie potravín, a to je neprijateľné, keďže prvotný cieľ týchto spoločností je zisk bez ohľadu na ľudské zdravie a životné prostredie.

Čo všetko sa genetickým inžinierom už „podarilo“?

To sa presne asi nikdy nedozvieme, ale známe sú pokusy vkladania génov pavúka do DNA kozy, aby kozie mlieko obsahovalo proteín z pavučiny, ktorý by použili pre výrobu nepriestrelných viest. Gény z kravy zmenili prasaciu kožu na kravskú, gény z medúzy rozsvietili prasacie rypáky v tme, naklonované mačky rovnako svietili v tme, jed zo škorpióna vložili do kapusty, do lososa vložili viac rastového hormónu, aby rástol dvakrát rýchlejšie, naklonovali banány a iné rastliny tak, aby produkovali vakcíny, do vajec vložili chemoterapeutický liek, gény z arktických rýb ochránili paradajky a jahody pred mrazom, ľudské gény boli vložené do kukurice, cukrovej repy či ryže, gény z ryby vložili do zmrzliny, gén vírusu HIV-1 vložili do kukurice, aby vytvorili lacnú a jedlú orálnu vakcínu.

Okrem toho už existujú geneticky modifikovaní (upravení) ľudia. Tým myslíme ľudí, ktorí majú gény z viacerých osôb vďaka genetickému inžinierstvu. Okrem nich sa do prírody majú čoskoro vypustiť geneticky modifikované komáre, čím chcú odstrániť problém s maláriou. Testovacou krajinou má byť Burkina Faso, pričom jej obyvatelia s tým nesúhlasia, pretože nedávno po niekoľkých rokoch ukončili neúspešné pestovanie GM bavlny a nemajú s firmou Monsanto dobré skúsenosti. Monsanto a podobné spoločnosti sa zahrávajú s ohňom a toto všetko je extrémne nebezpečný hazard a zahrávanie sa s prežitím ľudstva.

Na tvorbu GM plodín sa používa niekoľko technológií. Najčastejšia je technológia, pre ktorú GM sója ako jediná rastlina odolá nebezpečnému herbicídu glyfosát (prípravky s jeho obsahom sú najpoužívanejšie herbicídy na svete). To v praxi znamená, že farmár môže postrekovať GM sóju koľko chce a ona ako jediná prežije inak smrteľné dávky glyfosátu. Výrobcovia týchto GM plodín tvrdili farmárom a verejnosti, že použitím tejto technológie sa bude používať menej pesticídov a farmári ušetria svoje náklady na pestovanie, pričom sa ušetrí aj životné prostredie. A čo ukázala realita?

Na GM plodiny s touto technológiou sa používa omnoho viac pesticídov než na normálne plodiny. A prečo? Pretože po prvé, takáto GM sója to vydrží (konvenčná by zahynula), a po druhé, medzičasom vznikli tzv. superškodcovia a superburiny, ktoré sa adaptovali na tieto GM plodiny. Takže to, čo ich predtým usmrtilo, už dokážu prežiť, a preto musia farmári postrekovať ešte viac a dokonca ešte silnejšími (ale aj nebezpečnejšími) pesticídmi. A to vytvára ďalšie problémy. Okrem poškodzovania životného prostredia trpia aj farmári a ľudia, ktorí žijú v okolí týchto polí a sú vystavení zvýšeným dávkam pesticídov. Toto je realita v Južnej Amerike, Indii či Afrike. Dokonca trpia aj pracovníci v prístavoch, napr. vo Francúzsku, kde sa táto GM sója vykladá. Tí trpia zvýšenou neplodnosťou či viacerými druhmi rakoviny, pretože dýchajú prach z týchto GM plodín.

Zdroj foto: Pixabay.com