Sú skutočne bezpečné alebo sa im len prispôsobujú normy?

 

Zvyšky (rezíduá) glyfosátu v GM plodinách sa nedajú zmyť a stávajú sa čoraz väčšou súčasťou potravín. Ihneď po aplikovaní sú glyfosát a jeho produkty rozkladu transportované cez rastlinu do listov, obilnín alebo ovocia, odkiaľ sa nedajú odstrániť umývaním a dokonca ani varením. Ich zvyšky môžu zostať v potravinách celé roky, a to dokonca aj pokiaľ boli potraviny zmrazené, sušené alebo spracované. Niektoré procesy ich ešte viac koncentrujú, napríklad produkcia pšeničných otrúb môže skoncentrovať glyfosát štvornásobne. Je dokonca preukázané, že hospodárske zvieratá kŕmené plodinami s povoleným obsahom glyfosátu majú zvyšky glyfosátu aj vo svojom mlieku, vajciach, pečeni a obličkách. Z týchto dôvodov sa neustále zvyšuje limit pre maximálne rezíduá glyfosátu v potravinách, krmivách či vode, čím sa stále menej kvalitné potraviny a nápoje aspoň dočasne stávajú legálne „zdravé“, pretože obsahujú glyfosát v stanovenom limite.

Napríklad EÚ zdvihla limit pre glyfosát v pšenici a chlebe, ktorý je v nich teraz 100-násobne väčší ako v zelenine. Limit pre množstvo glyfosátu v krmivách bol zvýšený 200-násobne. V roku 1997 bol maximálny medzinárodný reziduálny limit glyfosátu v sóji zvýšený z 5 na 20 mg/kg (v GM sóji boli zistené rezíduá glyfosátu 17 mg/kg) a v krmivách zo sóje z 20 na 200 mg/kg, pre čo sa mohla začať dovážať glyfosátom postriekaná GM sója z USA a Argentíny do EÚ. Maximálny reziduálny limit (MRL) pre semená bavlny sa v priebehu rokov vyšplhali z 0,5 na 40 mg/kg. Slama a krmivo z jačmeňa si „polepšili“ z 0 na 400 mg/kg. Cukrová repa sa dostala z 1 na 20 mg/kg a MRL pre pšenicu a hrach je v Európe 10 mg/kg, takže kilogram pšenice môže obsahovať 10 mg glyfosátu. Pre porovnanie, obsah vitamínu E v pšenici je asi 7 - 10 mg/kg. MRL glyfosátu pre ovos a jačmeň pre ľudskú konzumáciu je 20 mg/kg.

V roku 2012 Európska komisia dokonca zvýšila MRL glyfosátu v šošovici z 0,1 na 10 mg/kg, čo prekročilo aj medzinárodný limit 5 mg/kg. Vďaka tejto „malej“ úprave sa do EÚ mohla začať dovážať glyfosátom postriekaná šošovica z Kanady a USA. Tam je celkovo situácia ešte horšia. Agentúra EPA navrhuje v USA zvýšiť MRL pre glyfosát vo viacerých potravinách. Konkrétne chce zdvojnásobiť povolený limit pre glyfosát v ľane, sóji a repke z 20 mg/kg na 40 mg/kg, čo je vyše 100 000-krát vyššie množstvo, aké je potrebné k navodeniu rakovinových buniek prsníka. Podľa výskumu doktorky Moniky Krueger z Univerzity v Lipsku 0,1 mg/kg glyfosátu stačí na vyhubenie prospešných baktérií Lactobacillus, Bifidobacterium a Enterococcus faecalis, pričom patogény ako Salmonella a Clostridium sú mu vysoko odolné. Takže sójový olej v USA z GM sóje môže obsahovať 400-krát vyššiu hodnotu, než je potrebná na narušenie zdravia.

Čo prinesie budúcnosť Je genetické inžinierstvo reálne využiteľné aj na jednoznačne pozitívne účely? Môže nám v niečom pomôcť?

Vedci neustále niečo vyvíjajú v tejto oblasti. Na americkom trhu je toho podstatne viac než u nás. Napr. geneticky upravené jablko, ktoré po prekrojení nezhnedne. Vedci sa však dosť orientujú na genetické úpravy ľudí a zvierat. V skutočnosti si myslíme, že toho vieme len málo o tom, čo všetko už vedci skúšajú. Podľa nás príde doba, kedy sa zakáže produkcia GM osív a pestovanie GM plodín. Spoločnosť Monsanto kedysi vyrobila chemikálie ako dioxíny, PCB, DDT a iné, ktoré boli roky vychvaľované do nebies, ale dnes sú vo väčšine sveta zakázané kvôli vysokej škodlivosti. Niečo podobné podľa nás čaká aj GM plodiny.

Iné to však môže byťgenetickou úpravou pre účely liečby rôznych ochorení. Sme zvedaví, či genetické inžinierstvo vytvorí niečo skutočne prospešné. Napríklad inzulín pre diabetkov je už dnes produkovaný pomocou GMO. Je potrebné povedať, že hlavnú hrozbu vidíme pri zámernom uvoľňovaní GMO do životného prostredia,čomu patrí aj pestovanie GM plodín. Tu môže prísťnekontrolovateľnému množeniu GMOprírode. Používanieprodukovanie GMOuzavretých laboratórnych priestoroch je iná kategória. GMO by sa mimo tieto priestory nemalo dostať, lenprípade schválenia, a to už by išlozámerné uvoľnenie do životného prostredia.

Samotné takéto produkty nie sú geneticky modifikované, ale súgeneticky modifikovaných organizmov, napr. baktérií. Sú to napríklad inzulín, potravinárske polotovary (kvasnice, „éčka“...), enzýmy (slúžiace napr. na čistenie odpadových vôd) atď. Veľakrát sa však takéto produkty dajú vyrábaťprirodzenou cestou. Navyše, stále nemôžemeistotou povedať, že kvasnicegeneticky modifikovaných baktérií sú bezpečnédlhodobého hľadiska.

Čo sa týka chorôb alebo znečistenia životného prostredia, uprednostňujeme zamerať sa na hľadanieodstránenie príčinnie spoliehať sa na používanie GMO pri riešení následkov. Veríme, že príroda nám poskytuje riešenia na všetky problémy.

Zdroj foto Pixabay.com