O najkrajšom vianočnom darčeku aj o dážďovkách v obývačke.

O najkrajšom vianočnom darčeku aj o dážďovkách v obývačke.

Ako sa máte?

Aktuálne žijeme nakrúcaním druhej série nášho seriálu Som mama. Takže vlastne žijeme tak trochu na zotrvačník, občas padajúc na hubu, a o to viac sa tešíme z maličkostí a tepla domova. Naschvál hovorím v množnom čísle, pretože tento „stav“ sa týka celého štábu, všetkých tých šikovných ľudí a ich rodín. A čo ma trápi? Jemné „vyhoreníčko“ a opätovné uvedomenie si, ako je človeku dobre, keď má čas oddychovať. (smiech) Teším sa na to, ako spolu s celým štábom oslávime tú vetu: seriál hotov! A potom začneme prevoniavať náš domov Vianocami a budeme sa len tak ľúbiť a užívať si úplne normálny život. Teším sa na spomalenie.

Tešíte sa aj na Vianoce? Aký k nim máte vzťah?

Vianoce som kedysi tak fatálne milovala, že som od júla mala nachystané a zabalené darčeky. Všetkým som chcela urobiť najúžasnejšie prekvapenia sveta a aj sa mi to darilo. Všetko do detailov dokonalo pripravené. Odkedy som mama, mám to trochu inak. Nechcem, aby boli vianočné dni stresové, aby vládla nepohoda. Kašlem na to, koľko mám napečených koláčikov, či mám utretý prach na kuchynskej linke. Radšej budem s dievkami pozerať rozprávku. Ale zase moja hyperaktivita vždy napečie, navarí, uprace aj za mňa, ale všetko to stíham v pohodlí a s veľkým predstihom, takže Vianoce sú naozaj len o oddychu.

Máte nejaké naj vianočné spomienky? Najkrajšie, najhoršie, najbizarnejšie, najvytúženejší darček...?

Na túto otázku mám už tridsať rokov rovnakú odpoveď. Keď som mala päť rokov, dostala som na Vianoce brata. Teda zarámovaný ultrazvuk. Dodnes tento vianočný darček nič neprekonalo. I keď v puberte som ho chcela vrátiť Ježiškovi. (smiech)

K vášmu menu, aj keď pracovne, ale neodmysliteľne, patria slová Koláčová, Kompót a Mama. Nemôžeme sa teda neopýtať, čo vy a vianočné pečenie? Ste šikovná gazdinka?

Som super mega ultra šikovná gazdinka! (smiech) Ale naozaj. Ja milujem svoju pozíciu gazdinky. Milujem variť, starať sa o domácnosť, vymýšľať. Je to taká moja droga. To, že sa volám Koláčová, je však úplný nezmysel. To má, skrátka, korene úplne inde ako v pečení. Koláče neznášam, nejem sladké, neviem si ani predstaviť, že by som zjedla nejaký koláč. Fakt. Pečiem každý týždeň, to je pravda, ale len raz som svoj pekársky produkt ochutnala. Aj to bolo asi pred mesiacom. Ja by som sa mala volať Špekáčiková. (smiech) Na Vianoce, samozrejme, pečieme klasické vianočné dobroty, avšak o čosi zdravšie, ako to bolo kedysi. A vraj sú výborné. Ja neviem. (smiech)

Ako u vás vyzerajú vianočné prípravy?

Darčeky mám s Ježiškom dávno dohodnuté, všetko je vybavené a vyriešené. U nás to funguje tak, že radšej jeden poriadny darček ako milión hlúpostí, ktoré zapadnú prachom. Deťom to vysnívané, s manželom mám radšej zážitkové darčeky. Také, ktoré sa nikdy nepokazia, neminú, lebo navždy ostanú v nás. Stromček by som mala rada taký v kochlíku, ktorý potom presadím, aby som aspoň v tomto netýrala našu už aj tak zničenú planétu. Možno tým niekoho inšpirujem a pridá sa ku mne. Ozdoby máme jednoduché, žiadne gule, skôr z prírodných materiálov, a, samozrejme, veľa svetielok. Všade. My sme veľmi svetielková domácnosť. Stromček ozdobujeme spoločne na Štedrý deň ráno a tá vôňa spojená so všetkými tými dobrotami mi už teraz vyvoláva pocity lásky v bruchu.

A Vianoce samotné? Sú u tradičné?

Myslím, že čo sa tradičnosti týka, mám trošku posunuté hranice. Neviem, čo je tradičné a čo nie. Ani sa na to nejako nefixujem. Koledy nám hrajú už mesiac pred Vianocami, nejaké prísne zvyky isto nedodržiavame, ale ak nejaký pekný objavíme, radi ho preberieme. Ako som spomínala, dôležitý je vianočný pokoj. To je naša tradícia. A potom majonézový šalát. Veľa. Každých desať minút ochutnať lyžičkou z hrnca!

Na vianočný mesiac sme v Radare celkom cielene zvolili tému jeden deň hojno... a venujeme sa plytvaniu potravinami, vodou... Na začiatok možno otázka: sledujete celosvetové eko témy?

Samozrejme. Robím, čo môžem, a zároveň viem, že nikdy nebudem bezodpadová. Zredukovali sme „veci“, máme ich menej, kvalitnejšie, na oblečenie sa snažím kupovať kúsky, ktoré sú udržateľné. Nenakupovať často, radšej raz za čas a možno za viac, no sú to kúsky, ktorých pôvod poznám. Máme na Slovensku úžasne šikovných ľudí a ja ich zbožňujem podporovať. U nás doma nenájdete plastové tašky, vrecúška, fólie, jednorazové obaly na jedlo. Samozrejme, niektoré potraviny, bohužiaľ, neviem kúpiť inak ako v plaste, ale možno sa aj to časom zmení. Kupujeme hlavne suroviny od lokálnych producentov, od farmárov, do obchodu si nosíme vlastné vrecúška na ovocie a zeleninu, nádobky na nátierky a iné lahôdky. Používame ekologickejšie čistiace prostriedky, kozmetiku od malých slovenských firiem. Na kávu si nosím svoj hrnček, rovnako ako si každý deň varím doma jedlo, ktoré si nosím v umývateľných nádobkách či Včelobaloch do práce. Nekupujem si vodu v plastových fľašiach, nosím si svoju sklenenú fľašu. Je skvelý pocit robiť to inak. Nikdy som si nemyslela, že sa do niečoho takéhoto pustím. Myslela som si, že žiť ekologickejšie zaberie strašne veľa času a energie, ale nie je to tak. Je to len zvyk. Ale hovorím: aj tak stále produkujeme strašne veľa sajrajtu.

Okrem iného v tomto vydaní nájdu čitatelia aj rady, ako efektívnejšie nakupovať. Jednou z rád je: ísť nakupovať bez detí, lebo štatistiky uvádzajú, že s deťmi sa môže nákup navýšiť o tretinu či viac. Myslíte, že je to naozaj tak?

U nás to tak nemáme. Ešte nikdy som v obchode deťom nekúpila také tie klasické farebné sladkosti a deti si ich ani nikdy nepýtali. My to máme asi nejako inak. Kupujeme to, čo potrebujeme, a deti od malička vediem k tomu, že jedlo sa nevyhadzuje. Aj keď sa, samozrejme, často vyhadzuje. (smiech) Naše dievky sa tešia, že kúpime kváskový chlieb, ovocie či zeleninu. Takto nám to je prirodzené. Nikdy to inak nebolo.

Snažíte sa teda plánovať a nakupovať efektívne alebo je to spontánny proces medzi regálmi?

Pred nákupom sa vždy dohodneme, čo budem variť, a podľa toho nakúpime. Samozrejme, že sú dni, kedy kúpime zbytočne veľa potravín, a to najmä vtedy, keď idem do obchodu hladná. Základom je najesť sa pred nákupom. (smiech) Ovocie a zeleninu a lokálne suroviny kupujeme od debničkárov, ktorí nám ich nosia približne trikrát mesačne, takže mám na zhruba týždeň - desať dní plnú chladničku, a podľa toho varím, vymýšľam, kreujem. Je to veľmi inšpiratívne a veľmi ma to baví. Vlastne je to jeden z mojich najlepších relaxov, chvíľa, kedy skutočne vo farbách zeleniny a vôní jedla vypnem.

Máte ako mamina v talóne nejaký svoj recept zo „zvyškov“, staršieho ovocia či pečiva, alebo trik, ktorý vznikol pod heslom „aby sa to nemuselo vyhodiť“?

Máme doma kompostér s dážďovkami. V obývačke. Dážďovky sú chudinky aj často hladkané našimi dcérami a predpokladám, že to práve nie sú ich najšťastnejšie chvíle. (smiech) Je to úžasné mať doma taký kúsok funkčnej prírody. Dážďovky makajú, rozmnožujú sa, majú sa dobre a ja si niekedy sadnem ku kompostéru, otvorím si ho a počúvam, ako si tam šuchocú. Do kompostéra dávame len zvyšky ovocia a zeleniny. Ak mi ostane veľa uvareného jedla, a vopred viem, že ho nemáme kedy zjesť, zamrazím ho. A potom sa v zhone pracovných dní teším, že som v mrazničke našla domácu stravu.

K decembru okrem Vianoc patrí aj uzatváranie starého roka. Ako budete na tento rok spomínať?

Bol to jeden z najnáročnejších rokov, aké som mala. Ako pracovne, tak časovo, do toho prerábka bytu… Som však zaň vďačná, lebo moja práca sa veľa ľuďom páči, teší ich. A to je tá najlepšia odmena, avšak od nového roka budem poctivo myslieť viac na seba. Ľudia by sa mali naučiť viac sa o seba starať. S láskou. Najviac som vďačná za domov a tých, ktorí ten domov domovom robia. Som vďačná za všetky naše malé momenty. Napríklad aj za našu svadbu, ktorú sme mali v máji v lese, či za každú našu spoločnú večeru. My máme každý večer posedenie s dobrým jedlom, rozhovormi a to si nedáme zobrať ani za nič. Na tento rok budem teda spomínať ako na veľmi láskavý, plný úžasných až zázračných príležitostí a splnených snov.

A s akými víziami sa pozeráte do budúceho roka? Ste človek, ktorý zvykne plánovať, alebo sa niekedy rada necháte prekvapiť tým, čo osud prinesie?

Woody Allen povedal: „Ak chceš pobaviť Boha, povedz mu o svojich plánoch.“ Takže veľmi neplánujem. Len tak trocha. Plánujem len radosti, aby sa bolo na čo tešiť, lebo tešenie je jednou z mojich najobľúbenejších aktivít. Takže sa budem tešiť na to, čo zažijem so svojimi milovanými.

Kristíne Tormovej ďakujeme za rozhovor, prajeme príjemné sviatky a úspešná nový rok.

Foto: TV JOJ