V súčasnosti sa vyhodí asi jedna tretina potravín z celosvetovej produkcie.

To predstavuje 1,6 miliardy ton potravinového odpadu.Odhaduje sa, že v samotnej Európskej únii sa vyhodí 90 miliónov ton potravín (alebo 180 kg na osobu), z ktorých sú mnohé stále vhodné na ľudskú spotrebu. Tieto čísla sú viac než alarmujúce, hlavne ak k nim pridáme aj druhé – 925 miliónov, čo je počet aktuálne podvyživených ľudí na našej planéte. Nájsť riešenie nie je vôbec jednoduché, keďže stále viac vyhodených potravín súvisí so stále sa zvyšujúcou populáciou, a teda aj rastúcou potravinovou výrobou. Odhaduje sa, že množstvo potravinového odpadu sa bude až do roku 2030 každoročne zväčšovať o 1,9 % a najviac ho pribudne v Ázii.

Možno si myslíte, že plytvanie potravinami predstavuje len to, čo doma vyhodíte do koša vy, alebo nepredaný tovar z obchodných pultov, ktorý skončí v kontajneroch. To však nie je ani zďaleka pravda. K plytvaniu dochádza v každej časti potravinového reťazca. Ten začína prvotnými vstupmi vo forme semien, krmív, hnojív, strojov, pôdy a vody. Pokračuje poľnohospodárskou výrobou, ďalej spracúvaním a balením a napokon distribúciou do maloobchodov. Až tu nastupuje fáza potravinového reťazca, ktorej priamou súčasťou sme aj my, a ide o prípravu a spotrebu jedla. Samozrejme, úplne poslednou časťou je odpadové hospodárstvo.

Percentuálne najmenší podiel na plytvaní majú maloobchodný a veľkoobchodný predaj, a to konkrétne 5 %. Predstavujú ich vyhodené potraviny pre zmeny teplôt, estetické normy, poškodené obaly či vytváranie neprimeraných zásob. Keby sme však chceli byť úplne objektívni, museli by sme obchodom prirátať percentá za to, že často privedú spotrebiteľa k neprimerane veľkým nákupom, a tiež za to, že niekedy odmietajú tovar od dodávateľov a ten potom často nemá ďalšie využitie. 14 % potravinového odpadu vyprodukujú stravovacie služby hlavne preto, že neposkytujú rôzne veľké porcie, neumožňujú vziať si nedojedené jedlo domov či zle odhadnú dopyt. 39 % má na svedomí priemyselná výroba. V tomto čísle nájdeme vedľajšie produkty pri spracovaní mäsa (jatočné telá a kosti), deformované produkty, poškodené produkty a tiež nadmernú produkciu, ktorá sa z rôznych dôvodov nedostane do obchodov. Najvyšší podiel na plytvaní majú samotné domácnosti, konkrétne je to 42 % potravinového odpadu. Dôvodmi sú nadmerné nakupovanie, zlé skladovanie, nezrozumiteľné etikety, vyhadzovanie častí jedla (šupky z jabĺk, chlebová kôrka), príprava priveľkých porcií a vyhadzovanie zvyškov.

Na Slovensku vyprodukujeme ročne viac ako 100 kilogramov potravinového odpadu na osobu. Až 35 % z tohto objemu tvoria chlieb a pečivo a 29 % nedojedené zvyšky. V porovnaní s celoslovenským priemerom plytvá jedlom najviac mladá a stredná generácia vo veku 23 až 49 rokov. Súvisí to s meniacim sa životným štýlom, so stúpaním našej osobnej spotreby, ale tiež s tým, že mladí menia svoje zvyky a prestávajú variť. Miera plytvania v domácnostiach stúpa tiež v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním a s príjmom.

Hlavnými dôsledkami plytvania je množstvo ľudí, vystavených riziku podvýživy. Výroba nadbytočných potravín predstavuje tiež vysoké náklady z hľadiska životného prostredia. Týkajú sa spotreby energie a prírodných zdrojov rovnako ako emisií skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry. Okrem škôd na životnom prostredí, zapríčinených výrobou potravín, ktoré sa následne nepoužijú, je potrebné vziať do úvahy náklady na spracovanie a likvidáciu odpadov a stratu príjmov výrobných podnikov.

Každoročne z celosvetovej produkcie vyhodíme

-          35 % ulovených rýb a morských plodov. Ani tieto zdroje nie sú nevyčerpateľné a živočíchy sa nestíhajú rozmnožovať takou rýchlosťou, akou ich my likvidujeme. To má za následok nielen ich stále sa znižujúci počet, ale aj predlžujúci sa zoznam ohrozených druhov.

-          20 % mäsa. Neznamená to, že vyhadzujeme len vzácne životy zvierat, ale tiež množstvo zdrojov, ktoré sú potrebné na produkciu mäsa a mäsových výrobkov. Živočíšna výroba ich spotrebuje najviac, čo v konečnom dôsledku znamená aj plytvanie vodou, pôdou aj krmivom.

-          20 % mliečnych výrobkov. Vzhľadom na to, že pochádzajú zo zvierat, rovnako ako pri mäse platí, že nejde len o plytvanie hotovým výrobkom, ale aj všetkými zdrojmi, ktoré sú potrebné počas celého procesu výroby.

-          30 % vypestovaných obilnín. Celosvetovo medzi najpestovanejšie patria pšenica a ryža, ktorú konzumujú prevažne ľudia, a kukurica, ktorá je pestovaná hlavne ako zdroj potravy pre hospodárske zvieratá.

-          45 % ovocia a zeleniny, koreňov a hľúz. Spomedzi všetkého vyhodeného má táto kategória najvyššie percento. Dôvodov je niekoľko. V prvom rade isteže ide o potravinu, ktorá najrýchlejšie podlieha skaze. Problém je tiež v jej skladovaní, spotrebovaní a v dlhom prepravovaní neraz cez pol Zemegule. Aj to je dôvod, prečo by sme mali konzumovať hlavne ovocie a zeleninu, ktoré prirodzene rastú v našich zemepisných šírkach.

Foto:Pixabay.com