Hoci väčšinu povrchu Zemegule tvorí voda, odhaduje sa, že na jej konzumáciu je vhodné asi 1%.

O budúcnosti vody rozhodneme my

Hoci väčšinu povrchu Zemegule tvorí voda, odhaduje sa, že na jej konzumáciu je vhodné asi len jedno percento.

Zvyšujúca sa priemyselná produkcia a tiež rastúci počet obyvateľstva dávajú predpoklad na stále vyššiu spotrebu tejto vzácnej komodity. V súčasnosti viac ako miliarda ľudí nemá prístup k pitnej vode a takmer tri miliardy ju považujú za vzácnu aspoň jeden mesiac v roku. Hoci už aj u nás sa párkrát stalo, že v niektorých častiach krajiny obyvatelia krútili kohútikom márne, vo všeobecnosti môžeme povedať, že tečúca pitná voda je v slovenskej domácnosti štandardom. A koľko jej minieme? Priemerná spotreba vody v krajinách EÚ sa pohybuje od 120 do 125 litrov na deň na osobu, ale u nás je to len zhruba 77 litrov. Dá sa povedať, že toto číslo atakuje hygienické minimum stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou, ktoré predstavuje 70 litrov na deň na osobu. Avšak nebolo to tak vždy. Ešte v roku 1990 sa číslo dennej spotreby vody Slovákov šplhalo až k 200, ale odvtedy má klesajúci trend. Bolo by naivné hľadať za tým uvedomelé ekologické myslenie našich spoluobčanov; v tomto prípade zaúradovalo hlavne myslenie ekonomické. Ceny vodného a stočného totiž neustále stúpajú a od 90. rokov vzrástli takmer dvadsaťnásobne. Preto sa v našich končinách šetrné nakladanie s vodou skloňuje viac v súvislosti so šetrením našich peňaženiek ako celosvetových zásob pitnej vody. O aktuálnej situácii sme sa rozprávali s RNDr. Luciou Balejčíkovou, PhD, ktorá pôsobí ako vedecká pracovníčka Ústavu hydrológie SAV.

Odborníci varujú, že zdroje pitnej vody sa míňajú rýchlejšie, ako sa stíhajú dopĺňať. Keďže voda predstavuje obnoviteľný zdroj, ako presne si môžeme predstaviť jej „vznik“, resp. dopĺňanie? Dá sa to stručne vysvetliť?

Voda je základom života a zdravia človeka. Tvorí približne 70 % hmotnosti ľudského tela a v jej prostredí prebiehajú všetky najdôležitejšie biochemické reakcie. Keďže človek prijíma vodu z vonkajšieho prostredia, existujú určité kritéria na jej kvalitu pre ľudskú spotrebu. Pitná voda, pochádzajúca z povrchových, ale hlavne z podzemných zdrojov, patrí na Slovensku medzi najkvalitnejšie na svete. Vďaka neustálemu kolobehu vody v prírode, ktorá prechádza tromi fázami, zmenou plynného, kvapalného a tuhého skupenstva, máme stále dostatok pitnej vody na jej dopĺňanie. Jednoducho povedané, najdôležitejšie sú pre nás zrážky v podobe dažďa či snehu.

Čo najviac vplýva na znižujúce sa zásoby pitnej vody? Klimatické zmeny, jej znečisťovanie, naše plytvanie, prípadne niečo ďalšie?

Je logické, že s neustále sa zvyšujúcim nárastom populácie rastú aj nároky na množstvo pitnej vody, ktorá sa „nestíha“ obnovovať. Je pravdou, že naše štandardy na život sú postavené tak vysoko, že si občas ani neuvedomujeme, ako sa s vodou plytvá. Takisto sa menia aj klimatické podmienky na Zemi, čo môže taktiež ovplyvňovať zásoby pitnej vody. Čím teplejšie a suchšie je, tým menej zásob pitnej vody bude k dispozícii. Na globálne otepľovanie má najväčší vplyv, samozrejme, činnosť Slnka, ktorá je premenlivá, a s tým súvisia aj klimatické zmeny. Ďalšia kapitola je znečisťovanie zásob pitnej vody, čo súvisí s ľudskou, často neuváženou činnosťou.

Nie je v tomto kontexte podľa vás trochu absurdné, že zatiaľ čo v niektorých krajinách je nedostatok pitnej vody už dnes, ďalším krajinám to hrozí, u nás pitnou vodou splachujeme WC? Je možnosť, že sa to zmení?

Sme príliš malí na to, aby sme mali nejaký vplyv na zmenu situácie s nedostatkom pitnej vody v jednotlivých ohrozených krajinách, ale využívanie pitnej vody na splachovanie WC v našej krajine zmeniť môžeme. Riešením môže byť splachovanie úžitkovou vodou (t. j. nezávadnou vodou, ktorá ale nespĺňa kritéria pitnej vody). Bolo by to síce technicky, časovo a finančne náročné, ale nie nemožné.

Je možné trend vysychania planéty zvrátiť alebo sa máme už len adaptovať na aktuálny stav, prípadne sa pripravovať na ešte horšiu situáciu?

Ako už bolo spomenuté, na Zemi funguje určitý kolobeh vody. Nemyslím si, že by naša planéta vysychala, mení sa len distribúcia vody v nej podľa klimatických zmien na základe aktivity Slnka.

Aká je podľa vás dlhodobá prognóza? Naozaj hrozí reálne riziko, že o niekoľko desiatok rokov môže byť voda jedným z hlavných dôvodov svetový vojnových konfliktov?

Čo sa týka dlhodobej prognózy, môžu nastať dva protichodné scenáre. Buď si ľudstvo uvedomí, akú ekologickú záťaž spôsobuje zásobám pitnej vody jej plytvaním, ale hlavne znečisťovaním, a bude hľadať cesty a metódy na zastavenie šírenia škodlivých odpadových látok, ich separáciu, degradáciu a dekontamináciu, alebo sa pitná voda môže naozaj stať dôvodom svetového konfliktu.
Foto:Pixabay.com