Slovné spojenie usilovný ako včelička nevzniklo náhodou...

Včely v našom svete

Slovné spojenie usilovný ako včelička nevzniklo náhodou...

Včela medonosná má veľmi dôležité postavenie v kolobehu prírodného života. Je najpočetnejším a najdôležitejším opeľovačom kultúrnych aj divo rastúcich rastlín. Bez nej by v Európe behom krátkej doby vyhynulo pravdepodobne až 20 000 rastlinných druhov. Došlo by k poklesu biodiverzity a k narušeniu ekosystému aj potravového reťazca. Bola by teda tiež vážne ohrozená existencia človeka. Jednoduchšie povedané, bez včiel by malo asi 20 000 druhov rastlín problém sa rozmnožiť a ďalej existovať. Tým by sa zmenili prírodné podmienky natoľko, že ľudia by nemuseli byť schopní prežiť.

Rastliny sa opeľujú aj vodou, vetrom či iným hmyzom a živočíchmi. Oproti opeľovaniu včelami je to však veľmi malá časť. Tie opeľujú až 86 % rastlinných druhov na Zemi. V Európe to predstavuje približne 76 % celej produkcie potravín. Okrem toho majú včely v porovnaní s ostatnými hmyzími opeľovačmi podstatnú prednosť. Zimu prečká celé včelstvo a hneď skoro na jar je tak k dispozícii množstvo výkonných opeľovačov.

Väčšina ovocia, zeleniny a orechov (vrátane paradajok, slnečnice, uhoriek, kešu, cibule, kapusty, mandlí, citrusových plodov a bobúľ) je opeľovaných včelami. Výnosy kávy, sójových bôbov a bavlny sú na nich priamo závislé. Včely sú v prvej línii potravového reťazca a udržujú pri živote tiež divoké vtáky a zvieratá, ktoré sa živia semenami a plodmi rastlín.

Už niekoľko rokov je pozorovaný po celom svete veľký úhyn včiel. Často včely doslova miznú, uhynuté telá sa nikdy nenájdu. Tento jav bol pomenovaný ako syndróm kolapsu včelstiev. Na otázku, prečo sa to deje, sa nedá odpovedať s úplnou istotou, sú však faktory, ktoré nepopierateľne včelám škodia.

Okrem chorôb a klimatických zmien je to v prvom rade spôsob, akým sa v súčasnosti vedie poľnohospodárska výroba. Včely prichádzajú o prirodzené prostredie. Ich pastva je likvidovaná monokultúrnym pestovaním rovnakých plodín na veľkých plochách, geneticky modifikovanými rastlinami a senážou, pri ktorej včasná kosba nedáva lúkam šancu dostatočne zakvitnúť. Kedysi mali včely v našich končinách dlhšiu znášku, lebo napríklad ešte po odkvitnutí slnečnice kvitol čistec. Ten je dnes už takmer zlikvidovaný agrochemikáliami. Ako nežiaduce buriny boli takisto zlikvidované medonosné rastliny: vlčí mak, kúkoľ a nevädza. Tiež znečistenie ovzdušia oslabuje schopnosť včiel nasledovať vôňu kvetov k jej zdroju. Jednou z hlavných príčin je však používanie pesticídov (chemických látok pôsobiacich proti chorobám, škodcom a burine ), a to hlavne na nikotíne založených neonikotinoidov.

Včely v meste?

Možno paradoxne, ale v súčasnosti práve mestské prostredie vyhovuje včelám viac ako to, ktoré je za jeho hranicou. Mesto má oveľa širšiu ponuku kvetov a kvitnúcich rastlín ako vidiecka krajina s monokultúrami. Ľudia tu pestujú kvety v parkoch, vo dvoroch, na balkónoch, je tu mnoho druhov okrasných stromov a kríkov. Takže pastva je vďaka tomu pestrá aj dostatočne dlhá. Vďaka tejto pestrosti je med z mesta chuťovo iný, nájdu sa tu dokonca také druhy, ako mätový či gaštanový. Podľa odborníkov sa netreba obávať, že by v mede boli mestské škodliviny. Včela si do svojich zásob nič zlé nezaviečkuje. Znečistenie ovzdušia znášajú včely lepšie ako pesticídy a významnou výhodou mesta je tiež menšia veternosť a vyššie teploty.

Úle mestských včiel sa dajú umiestniť na strechy, balkóny, na dvory či do záhrad alebo parkov. V súčasnosti ich už takto nájdeme po celom svete. New York, Paríž, Londýn, Štokholm, Hongkong, Viedeň či Praha alebo aj naša BratislavaZvolen sú dnes príkladom toho, ako môžu včely obohatiť mestské prostredie bez toho, aby obťažovali obyvateľov, a pritom vyprodukovať chutný a kvalitný med.

Ak sa dodržia určité nie náročné svetelné, tepelné a veterné podmienky, správne sa nastaví nasmerovanie úľov a dostanú optimálne napájadlo, ľudia v susedstve nemusia o včelách vôbec vedieť. Môže sa, samozrejme, stať, že sa napriek všetkým opatreniam vyroja, roj sa však zavesí na jedno miesto a „čaká“, kým si ho včelár príde odchytiť. Takáto situácia môže vyvolať paniku. Netreba sa však báť, rojace sa včely neútočia a nebodajú. Včela vo všeobecnosti nie je prirodzene agresívny hmyz. Ľudia si ju často mýlia s osou, ktorá vlietava do pohárov a lezie do tanierov. Včela sa o potraviny nezaujíma a jej cieľom nie je uštipnutie, po ktorom automaticky zahynie, ale priniesť do svojho úľa dostatok zásob, aby bolo z čoho kŕmiť robotnice a živiť matku.

Zdroj:

text NO Živica www.zivica.sk

Foto: www.pixabay.com

Projekt mestské včely

Na Slovensku žije okrem včely medonosnej ešte ďalších 650 druhov včiel. V čase, keď populácie hmyzu kolabujú a s nimi miznú aj životne dôležité funkcie, ktoré poskytujú, sú práve ľudské sídla miestami, kde sa včelám a ich príbuzným prekvapivo darí.

Dnes, kedy by nám už v žiadnom prípade nemalo byť ľahostajné, v akej situácii sa svet okolo nás nachádza, vzniká množstvo projektov, za ktorými sú ľudia s otvorenou mysľou, so snahou prírode pomôcť. Jedným z nich je aj Projekt mestské včely, ktorý umožňuje ľuďom, školám aj organizáciám aktívne sa zapojiť do záchrany a podpory opeľovačov priamo v mieste ich bydliska. Už piaty rok ho v piatich mestách Slovenska realizuje nezisková organizácia Živica, ktorá v ľuďoch podporuje otvorený a vnímavý prístup k svojmu okoliu. Živica je mimovládna nezisková organizácia, ktorá inšpiruje k zmene. Venuje sa vzdelávaniu, ekoporadenstvu a ponúka priestor na hľadanie seba samého. Cieľom projektu je vrátiť včely do miest, ale aj do povedomia ľudí, vzdelávať deti a naviesť ich späť na cestu k prírode. Projekt má však oveľa širší záber, pretože okrem vyššie spomenutého je tiež ukazovateľom nielen množstva, ale aj kvality mestskej zelene. V rámci projektu už bolo osadených 6 úľov v Bratislave, vo Zvolene a v Kežmarku. Viac informácií nájdete na www.mestske-vcely.sk.