Človek, ktorý mení ľuďom životy, učí ich, ako byť šťastnými, dosiahnuť úspech a žiť život, po ktorom túžia.

Rozhovor

Andy Winson

Mnohí ľudia vašu prácu poznajú, ale predstavme ju aj tým, ktorí sa s vami ešte nestretli. Čomu sa venujete?

Zjednodušene by sa dalo povedať, že ide o prácu s ľuďmi, ktorí potrebujú pomocnú ruku. Organizujem tréningy a hľadám metódy, akými je možné zmeniť isté veci v živote človeka, a aj jeho samého, s pozitívnym dopadom na jeho ďalšie smerovanie. Cieľom je, aby každý začal veriť sám sebe a našiel svoju hodnotu. Pomôcť mu približovať sa k životu, po ktorom túži, veriť tomu, že je možné byť slobodný a šťastný, a že každý môže nájsť svoje uplatnenie, silu aj zmysel života. Spočiatku som všetko bral ako vzdelávanie a tréningy pre ľudí, ktorí sa potrebujú zbaviť svojich strachov, aby sa niekam posunuli a boli v živote šťastní. Po nejakom čase moje pôsobenie prinieslo výsledky a pozitívnu spätnú väzbu od mojich klientov, ktorí to zhrnuli do jednej vety: Andy Winson mení ľuďom životy. Nehovorím, že každému, s kým som pracoval, sa radikálnym spôsobom zmenil život, ale pomáham ľuďom nachádzať potenciál, ktorý v nich je. Keď sa to stane, ľudia zrazu zistia, že majú priestor a možnosti žiť aj inak, ako žili doteraz. Zistia, že môžu byť šťastní a nezávisí to od toho, či sa na nich ráno partner usmeje, či deti doštudujú vysokú školu alebo či majú vyššiu výplatu.

Dalo by sa teda povedať, že ste tréner ľudskej mysle. Kde začala vaša cesta k tejto profesii?

Od detstva som sa venoval tradičným bojovým umeniam, ku ktorým sa, samozrejme, viažu aj rôzne meditačné a duchovné cvičenia. Začal som chápať silu mysle, to, ako môže ovplyvniť napríklad bolesť, videl som, čo všetko je možné robiť so svojím telom na základe práce s mysľou, a vždy ma to fascinovalo. V šestnástich rokoch som sa dostal k metódam, ktoré odhaľujú potenciál prepojenia mysle, tela a duše a aj to, aký je náš potenciál zväčša nevyužitý. Stále som pátral po nových možnostiach a snažil som sa v tejto oblasti ďalej vzdelávať. Na gymnáziu som si prvýkrát uvedomil, že ľudia, väčšinou spolužiačky (úsmev), ma vyhľadávajú, aby sa mi zverili svojimi problémami, a stal som sa pre ne bútľavou vŕbou. Stal som sa človekom, na ktorého sa mohli nielen spoľahnúť, ale aj tým, kto im vedel položiť tie správne otázky a poradiť im s danou situáciou.

To znie ako veľmi rýchla a priamočiara cesta…

Nebolo to tak. Hoci sa dnes venujem ľuďom a pomáham im dosahovať excelentné výsledky, dlhé roky som pôsobil vo finančníctve. Keď som začal, bral som to ako príležitosť a chcel som byť najlepší. Absolvoval som rôzne školenia, ktoré mali rovnako rozvíjať ľudský potenciál, a hneď ako sa dostavili prvé úspechy, mal som prostriedky na stále lepších učiteľov, trénerov a ďalšie vzdelanie. Vo finančníctve som zostal pätnásť rokov s veľkými úspechmi na Slovensku, ale aj v zahraničí. Darilo sa nielen mne, ale aj ľuďom, ktorí pracovali v mojom tíme. V tom, ako som ich viedol, som používal silu ich mysle, pracoval som s ich hodnotami a vedel som v nich prebudiť skrytý potenciál, bol som ich trénerom aj lídrom. Nakoniec sa výsledky dostavili a môj cieľ byť najlepším som splnil.

Skeptici by možno povedali, že to mohli byť len zhoda náhod a šťastie, a pri väčšej či menšej kríze by ste svoje postavenie a úspech neudržali.

Mojou odpoveďou by bolo, že som si krízou prešiel aj ja, a práve to ma utvrdilo v správnosti a efektivite toho, čo a ako robím. V roku 2008 som rozbiehal novú pobočku v Rumunsku, ale vtedajšia svetová kríza si vybrala svoje. Bolo to náročné obdobie, kedy ľudia v mojom tíme nedostali tri mesiace výplaty, ostali sme bez prostriedkov, s rodinou sme sa museli zo dňa na deň vysťahovať, nemali sme peniaze na doktora pre syna, ktorý v tom čase ochorel... Bola to skutočne náročná situácia po všetkých stránkach. Viem, že keby som nemal trénovanú myseľ, zvládnem to asi len s antidepresívami, alebo možno ani nezvládnem. Napriek všetkému som sa nikdy neopustil a nevzdal sa. Vďaka tejto situácii som mohol v podstate všetko, čo som sa naučil, otestovať na sebe. Nebolo to jednoduché, ale nakoniec som tú veľkú krízu ustál a to ma posilnilo.

Prečo ste sa teda rozhodli oblasť finančníctva nadobro opustiť?

Dosiahol som všetky svoje ciele a už som tam nevidel ďalšie možnosti rásť. Aktívne som sa finančníctvu síce venovať prestal, napriek tomu ľudia, ktorí ma poznali, ma oslovovali so žiadosťami školiť ich ľudí či organizovať pre nich semináre. Urobil som to a ukázalo sa, že mnohým, ktorí moje tréningy navštívili, sa situácia zlepšila nielen v pracovnom živote, ale začalo sa im dariť v rôznych ďalších oblastiach. Videl som, že práca s ľuďmi a s ľudskou mysľou má potenciál a zmysel. Mal som možnosť vidieť, ako sa ľuďom mení zmýšľanie, ba celé životy. Práve to ma priviedlo k myšlienke založiť Akadémiu osobnostného rozvoja Andyho Winsona, ktorá sa za dvanásť mesiacov stala najpopulárnejšou firmou vo vzdelávacom sektore pre verejnosť.

Čo konkrétne môžu ľudia od Akadémie Andyho Winsona čakať?

Nerobím semináre, konferencie alebo prednášky, robím tréningy. Človeka prevediem transformáciou, počas ktorej musí niekedy naozaj siahnuť na svoje dno a postaviť sa svojim strachom. Množstvo ľudí neustále pred niečím uteká, žijú život niekoho iného a nie ten svoj. Sú utrápení, nežijú v súlade so sebou samým, ale tak, aby sa zapáčili niekomu inému, aby mu niečo dokázali, pretože potrebujú ocenenie od druhých. Trápia sa nevyriešenými vzťahmi s partnermi či ublíženiami z minulosti zo strany rodičov. Množstvo ľudí doslova žije v minulosti a trápi sa tým, čo im niekto povedal pred 10 – 15 rokmi. Stačí, že im niekto povedal si neschopný, nič nedokážeš, nemáš na to, nemám ťa rád, a oni s tým bojujú celý život. Na druhej strane sa mnohí obávajú budúcnosti. Ľudia žijú vo výčitkách z minulosti a v obavách z toho, čo bude, a zabúdajú na to, že žijú teraz.

Čo to pre nich znamená?

Stáva sa z nich klasický obraz dnešného človeka. Od rána do večera sa naháňajú ako škrečky v kolese a zabúdajú žiť. Zabúdajú na to, že si musia oddýchnuť a ten obrovský tlak, ktorý v nich je, musia vyvážiť a zjemniť. Ak si to neuvedomia a nezmenia to, môže sa ľahko stať, že útechu nájdu v alkohole, drogách, jedle, nevere... Skrátka, vo veciach, ktoré v ich vyvolávajú krátkodobé upokojenie a závislosť. Podstatné je, že táto útecha nebude nikdy dlhodobá, nespraví ich šťastnými, nevyrieši nič, naopak, prinesie ďalšie problémy.

Dali by sa pomenovať najčastejšie faktory, ktoré nám bránia žiť v prítomnosti, plniť svoje ciele a byť šťastnými?

Je ich, samozrejme, viac, ale tými najzásadnejšími sú strach a obava, stres a vyčerpanie a nakoniec neschopnosť víťaziť, teda doťahovať veci do konca. Strachy a obavy úzko súvisia a často pramenia z minulosti. Časom sa z nich stanú bloky, ktoré ľudí limitujú, aj keď o tom možno ani nevedia. Únava a vyčerpanie súvisí s tým, že sa nevieme zastaviť. Dôležitým faktorom je v tomto prípade aj naša životospráva, pretože je často nevhodná na tempo, ktoré si zvolíme. Všetci chcú podávať špičkové výkony, ale nesprávajú sa podľa toho aj k svojmu telu. Nemajú dostatok energie, sú unavení a vyčerpaní. Ľudia v takomto stave začínajú byť citliví na stres a od toho je len krôčik k rôznym psychosomatickým diagnózam. Pred týmto všetkým je ale naša myseľ. Záleží len od toho, či je naša myseľ nastavená na myseľ víťaza alebo porazeného.

Čo si máme predstaviť pod spojením „myseľ víťaza“?

Asi najjednoduchší príklad nájdeme v oblasti vrcholového športu. Je to sféra úplnej špičky. Športovci, ktorí podávajú vynikajúce výsledky, majú tie najlepšie podmienky, výkonné tímy, rovnako tvrdo trénujú, ale to, či fyzické predpoklady a možnosti športovec nakoniec premení na víťazstvo, je v jeho hlave. Myseľ nás v rozhodujúcom momente môže buď podporiť, alebo zabrzdiť. Na vrcholových šampionátoch je myseľ rozhodujúca. Preto rovnako dôležité ako trénovať telo a fyzickú kondíciu, je trénovať aj myseľ. Paradoxné je, že veľa ľudí, hoci chcú víťaziť a byť úspešnými, má z úspechu strach. Nikdy sa im nepodarí veci dotiahnuť do konca. Roky na niečom pracujú, a keď sa blíži finále, cúvnu.

Prečo to tak je?

Všetko máme vo svojom vnútri naprogramované, správame sa podľa vzorcov, ktoré sme si vytvorili na základe vlastných skúseností, alebo sme ich prebrali od našich predkov a ani si to neuvedomujeme. Môžu to byť rodičia, ale aj starí rodičia, pretože naša DNA, náš genetický kód, ktorý je dnes už nevyvrátiteľný, máme spoločný a v ňom je napísané všetko. Niekto tomu hovorí karma, ale je to jednoducho genetický potenciál. Máme genetické predispozície, aby sme v niečom excelovali a v niečom zase nie…

Pred chvíľou sme ale hovorili o tom, že všetko sa začína v našej mysli. Je však myseľ taká silná, že dokáže ovplyvniť to, že je zapísané v našej DNA?

Pozrime sa na to takto. O čom rozmýšľa dieťa, povedzme, do svojich troch rokov? O ničom. Dieťa, skrátka, je. Nerieši, či sa niečo dá alebo nedá, slovo nemožné pre neho neexistuje. A už v tom detskom veku sa objavuje jeho potenciál. Niektoré rado spieva, dobre behá alebo kreslí... Čo sa ale udialo, že v neskoršom veku majú ľudia obavy a strachy, myslia si, že niečo nejde? Keď je dieťa malé, s nadšením oznámi, že chce byť napríklad kozmonautom, ale odpoveď je väčšinou negatívna, lebo sa to nedá. Potom chce byť krajčírom, ale odpoveď je zase nie, lebo to nie je dobre platené... a takto sa pomaly do detských myslí vkladajú limity. A ak niekto, kto je pre dieťa dôležitý, poskytuje mu pocit bezpečia a základné potreby, povie dieťaťu takúto vetu, stačí ju povedať raz. Raz! Dieťa si vytvorí prvý zápis a ako dospievajúci a aj dospelý človek si na tom stavia celú budúcnosť a ťahá sa to s ním celý život.

Znamená to, že náš potenciál a aj schopnosť byť šťastnými máme zapísané v DNA, ale akoby sme na to zabudli?

Nezabudli. Dali sme podvedome prednosť správaniu, ktoré sme prevzali z okolia, v ktorom trávime najviac času. Vytvorili sme si v mozgu nové nervové dráhy, ktoré sa pre nás každou jednou reakciou stávajú väčšími a väčšími diaľnicami, z ktorých sa nám nechce odbočiť, keďže sú také bezpečné a komfortné. A s tým sú visí aj to, prečo ľudia tak neradi prekonávajú svoju komfortnú zónu.

Ako presne prebieha zmena v našich mysliach?

Všetky vzorce správania, rozhodovania alebo aj fóbie vzniknú behom okamihu, ktorý je spojený s našimi zmyslami a emóciami. Čím silnejšia je emócia, tým prudšia je reakcia – napríklad vzniknutá fóbia. Časom v nás tieto reakcie silnejú a postupne sú z nich vychodené cestičky, po ktorých ľudia chodia bez toho, aby si to vôbec uvedomovali. Sú to zautomatizované procesy, presne ako keď vidíme na semafore červenú – stojíme, vidíme zelenú – ideme. Dá sa ich však zbaviť tak rýchlo, ako ich získať. Riešením je vytvoriť nové prepojenie, nový zautomatizovaný proces - novú cestu, ktorá ale musí byť silnejšia ako tá stará. Dosiahneme to tak, že to, z čoho máme fóbiu, spojíme s novou silnou pozitívnou emóciou, ktorá už nás nepustí na starú cestu. Nie vždy to ide okamžite. Vtedy je nutné novú cestu vedome vychodiť toľkokrát, že sa stane automatickou a prirodzenou voľbou a na staré zmýšľanie ľudia jednoducho zabudnú. Presne toto robím s ľuďmi na mojich tréningoch. Dostanem ich do situácie, v ktorej sú nútení postaviť sa svojim strachom a niečo s nimi urobiť.

Poviete nám niečo bližšie o vašich tréningoch?

Môj prvý a najpopulárnejší tréning sa nazýva Objav svoju silu. Je zameraný na to, aby každý vstúpil do hĺbky samého seba, vrátil sa do svojej minulosti, vyčistil si ju a zbavil sa vecí, ktoré mu bránia žiť tak, ako by chcel. Osobne mám tento tréning najradšej, pretože je najintenzívnejší a je určený pre široké spektrum ľudí. Navštevujú ho študenti, mamičky na materskej, bežní zamestnanci, podnikatelia, právnici, vrcholoví manažéri… Každý, kto chce dosiahnuť ešte väčší úspech, ako má. Ľudia, ktorí majú z nejakého dôvodu pocit, že im v živote niečo chýba, že sú akoby zaseknutí, nevedia sa pohnúť ďalej a žiť svoj život tak, aby boli šťastní.

Právnici, podnikatelia, manažéri... Teda aj ľudia, o ktorých by si niekto mohol myslieť, že v živote sú úspešní a snáď aj spokojní.

Samozrejme. Ľudia môžu byť úspešní a spokojní v mnohých oblastiach, ale často majú aj svoje citlivé miesto. Oblasť, v ktorej cítia, že im to viazne. Tréning je vystavaný tak, aby si v ňom každý našiel niečo, čo ho posunie, aby ho oslovil a zasiahol v momente, ktorý je dôležitý práve preňho. Každý si tiež môže vybrať z viacerých tréningových programov podľa toho, s čím potrebuje pomôcť.

S akými konkrétnymi problémami sa na vás ľudia obracajú?

Najčastejšie na moje tréningy chodia ľudia, ktorí chcú dosiahnuť väčší úspech, finančnú slobodu alebo sa zbaviť nejakých strachov. Alebo potom vycibriť nejakú konkrétnu zručnosť. Či už komunikáciu, public speaking, alebo predajné zručnosti.

Vedeli by sme na záver dať čitateľom nejakú rýchlu radu ako zmeniť svoje myslenie?

My nikdy nebudeme vedieť meniť situácie, ktoré nás v živote stretnú, ale vieme zmeniť postoje, aké zaujmeme. Negatívna skúsenosť nás môže poznačiť na deň, rok alebo na celý život - v týchto momentoch ľudia zlyhávajú, lebo situácie, ktoré sa im dejú, vnímajú ako negatívne, cítia, že im bolo ublížené, robia rýchle závery, nevidia veci farebne, ale len čiernobielo... Alebo ju môžeme vyhodnotiť ako príležitosť sa poučiť a naučiť sa niečo nové.