[vc_row][vc_column][vc_single_image image=“3376″ img_size=“full“ alignment=“center“ lazy_loading=“true“][ultimate_spacer height=“40″][vc_column_text]Prejsť na bicykli kus sveta znamená mať vždy po ruke nejakú veselú príhodu.
Na blogu našej webky sme vám už predstavili Dávida Kundráka, alias Dejva, a s ním aj našu novú rubriku. Kto blog ešte nečítal, tak do toho, aby ste vedeli, kto sa s vami bude deliť o svoje zážitky zo sveta. Dejvo má v nohách tisíce kilometrov odšliapaných v cudzine. Nikoho určite neprekvapí, že jeho putovanie je riadnym zdrojom vtipných historiek, čudných, ale aj nebezpečných situácií. Či už bol na cestách sám, alebo mal so sebou nejakého parťáka, všetky striedajúce sa dni, zvláštne stretnutia, nové chute či neznáme zvyky boli zdokumentované a spísané. Na FB stránke s názvom Cyklotrip pokračuje si ich môžete prečítať aj vy a nudiť sa určite nebudete. Zo zaujímavého čítania, písaného jazykom vlastným mladým, bezstarostným cyklo-polo-bláznom (ktorý sme zachovali v plnom znení), vám teraz ponúkame malú ukážku. Prečítajte si, ako to môže vyzerať, keď sa po celom dni a desiatkach odšliapaných kilometrov chlapci rozhodli, že je načase nájsť miesto, kde zložia svoje hlávky.
Moldavsko
Zrazu sa na zástavke objaví starý a zisťuje. Vysvetľujeme, že čakáme, kým prestane pršať, jedlo máme, pivečko tiež, len keď ti nebo padá na hlavu, musíš sedieť v kúte ako kvočka. Starý prekvapuje, ide sa spýtať ženy. Čekujeme, kam ide, a je to rozbitá bytovka vedľa. Čakáme, starý nikde. Je čas, už sme sa zmierili s osudom, ale prichádza starý a máme ho nasledovať. Veci dáme k nemu na byt, lebo na poschodiach sú krysy, hehe, a to sme tam chceli spať a bajky zamknúť, lebo čorky čorky. Nakoniec ideme bajky dať tak 300 metrov do záhradky so šopou na mega zámok, ale aj tak nemám pocit, že sú sejf. Chodba v byte však vyzerá sejf, tu dáme karimatky a sme spoko. Hneď nám ukazujú kuchyňu, ale to je vlastne výbeh pre husi, tak 20 – 30 kusov, všade h*vná a vlastne to nechceš vôbec vidieť. Miestnosť tak 3× 4 m a slúži ako spálňa, obývačka aj jedáleň. Vyberiem domácu a nalejeme, ťah, ktorý sa vždy oplatí. Starý sa volá Ion a je riadne pod papučou. Máša, prísna to baba, ktorá všetko riadi, traktoristka na dôchodku, ruky má ešte stále čórne od oleja, a na návšteve je ešte ukrajinská bábuška Oľga. Domáca zahreje, hneď dostávame domáci chlieb so sadlom a – zakušajte. A ďobkáme. Na pľac prichádza červené víno, ktoré sa nalieva do poldecákov a exuje, taká je hra. „Zakušajte!“ Musíš, tak ďobkáme z chlebu. Máša po rusky, k tomu croma reč, čiže rozhovor plynie. Na rad prichádzajú smahnuté krumple, taniere kopcom, domáce čípoš baranie rohy a chilli. Máša sa čuduje, prečo nejeme zemiaky s chlebom. Vtedy si uvedomíme, že tu je maximálna chudoba, keď ješ takto, aby si sa najedol. Horí mi strašne papuľa, vedel by som švácať plamene naokolo, a vkuse dostávam ďalšie čípoše: „Zakušajte!“ A musím. Naše pivečko rozlievame do poldecáčikov. Ion zapne telku, majú až jeden ruský kanál a aj to polomravcový, Máša ho hneď zruší. Domáci nevedia pochopiť, ako to, že sme nemali na ceste problémy s ľuďmi, všade toľko zloby. Neviem, asi sme naivní luckeri, ktorých každý ľúbi a vždy je dobre. Láme nás na spanie.
Gruzínsko
Musím z nej zliezť a nakúpiť potraviny. V dedinke Bashi nachádzam malý obchodík. Skoro nič nemajú, ale niečo si vyberiem. Pre istotu sa pýtam, kde by som si mohol rozložiť stan. Predavačka mi dovolí hneď za obchodom u nich na dvore. Klasický gazdovský dvor. Sliepky, kravy, ovce a psy. Pri stavaní stanu sa zbehnú všetky deti z dediny. Bábuška ma volá na večeru a pozerať televízor, nedá sa z toho vykrútiť. Tlačím večeru a pozerám gruzínsku telenovelu. Neskôr niekam odíde a nechá ma tam s deckami. Vonku počuť nejaký humbuk, tak to idem skontrolovať. Otvorím dvere a dnu vbehnú tri ovce. Nejako sa ich nám aj s deckami podarí vytlačiť von, vracia sa bábuška. Rukami, nohami jej naznačujem, že musím ísť spať, ale aj tak mi ešte nabalí hrozno do sáčku. Okolo polnoci sa budím na to, že mi niekto lomcuje stanom. Odzipsujem a prispato pozerám na dvoch podgurážených šuhajov. Vysvetľujem, že s nimi nikam nejdem, piť nebudem a chcem spať. Našťastie sa už nevrátili.
Albánsko
Asi po hodine zazrieme pri ceste olivový háj. Rozkladáme veci, blíži sa svetlo. Pánko s vidlami prišiel skontrolovať, čo tam stvárame. Zbadá bajky, už je to ok. Dokonca nám ponúkne aj vodu. Už si myslíš, že ťa dnes nič neprekvapí. Nie, nie. Ďalšia návšteva. Tentoraz albánska polícia. Nakoniec sme v pohode, pýtajú sa nás, či niečo nepotrebujeme a môžeme tam ostať. O tretej v noci sa spustí strašné peklo. Prúdy vody a blesky bijú všade navôkol. Dnes si moc neodpočinieme.[/vc_column_text][ultimate_spacer height=“40″][ultimate_spacer height=“40″][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][vc_separator style=“shadow“ border_width=“3″ el_width=“80″][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][/vc_column][/vc_row]
